Nobelista kritizuje kvantovú mechaniku ako „úplne zlú“

Nedávno sa objavilo video, ktoré vyvolalo búrku v teoretickej fyzike. Aaron Schurger, laureát Nobelovej ceny, v rozhovore pre podcast „Theories of Everything“ (TOE) otvorene kritizuje kvantovú mechaniku a tvrdí, že je „úplne zlá“. Jeho názory sú provokujúce a vyžadujú si hlbšiu analýzu. Schurger nepopiera úspechy kvantovej mechaniky v predpovedaní pravdepodobností, ale argumentuje, že skutočný svet funguje deterministicky, teda s presnou príčinou a následkom. Ak by sme poznali všetky premenné, mohli by sme všetko predvídať s absolútnou istotou.

Kľúčové poznatky

• Kvantová mechanika: štatistické odpovede: Kvantová mechanika nám dáva len pravdepodobnosti, nie definitívne odpovede o tom, čo sa stane.
• Skutočný svet je deterministický: Schurger verí, že skutočnosť funguje na základe determinizmu; pravdepodobnosť vzniká z neúplných informácií.
• Hľadanie presnej teórie: Ideálna teória by dokázala predpovedať každý výsledok s absolútnou istotou, ak poznáme všetky počiatočné podmienky.
• Skryté premenné: Schurger podporuje myšlienku „skrytých premenných“, ktoré, keby sme ich poznali, eliminovali by pravdepodobnostný charakter kvantovej mechaniky.
• Kritika teórie mnohosvetov: Teória mnohosvetov (kde existujú všetky možné reality) je podľa Schurgera extrémny a zbytočný výplod.

Kvantová mechanika a štatistika: dva rôzne svety?

Schurger prirovnáva kvantovú mechaniku k práci poisťovacích spoločností. Tie predpovedajú pravdepodobnosť úmrtia na základe štatistík, ale nemôžu s presnosťou povedať, kedy presne niekto zomrie. To je dostatočné pre praktické účely, ale nie je to deterministická predpoveď. Podľa Schurgera by ideálna teória mala dokázať predpovedať výsledok každého experimentu s absolútnou istotou, ak by sme poznali všetky počiatočné stavy častíc.

Skryté premenné a determinizmus: návrat k starým myšlienkam?

Schurger sa hlási k myšlienke „skrytých premenných“, ktorá je v podstate oživením starších filozofických a fyzikálnych konceptov. Myšlienka spočíva v tom, že existujú neznáme faktory (premenné), ktoré ovplyvňujú kvantové javy a ak by sme ich poznali, eliminovali by pravdepodobnosť. Nie je to však o návrate k chybným pokusom o skryté premenné z minulosti, ale o hľadaní novej teórie, ktorá by dokázala vysvetliť kvantové javy deterministicky.

Superpozícia a mnohosvety: ilúzie alebo realita?

Schurger tvrdí, že superpozícia – jav, keď sa kvantová častica nachádza v niekoľkých stavoch naraz (ako Schrödingerova mačka, ktorá je zároveň živá aj mŕtva) – je len artefaktom neúplných informácií. Podľa jeho názoru by skutočná teória superpozíciu eliminovala a ukázala by, že častica sa nachádza vždy v jednom konkrétnom stave. Rovnaký osud má podľa neho aj teória mnohosvetov, ktorá tvrdí, že každá možnosť existuje vo vlastnej paralelnej realite. Schurger ju považuje za extrémny a nepravdepodobný výplod.

Všetko je deterministické?

Schurgerova vízia je jednoduchá: všetky častice – od zrnka piesku po elementárne častice – sú riadené deterministickými zákonmi, ak by sme poznali ich počiatočné stavy s nekonečnou presnosťou. To znamená, že celý vesmír funguje ako obrovský mechanický stroj, kde každý pohyb a každá udalosť sú predurčené.

Záverečné úvahy

Schurgerove názory sú provokujúce a vyvolávajú dôležité otázky o podstate reality. Kvantová mechanika je bezpochyby jednou z najúspešnejších teórií v histórii vedy, ale jej pravdepodobnostný charakter stále zostáva pre mnohých záhadou. Schurgerova kritika a hľadanie deterministickej alternatívy nás núti zamyslieť sa nad tým, čo skutočne vieme o svete okolo nás a či je kvantová mechanika len dočasným mostom k hlbšiemu porozumeniu reality.

Referencie:

• Aaron Schurger – The Theories of Everything Podcast: https://www.economist.com/toe
• Substack od Curta Jaimungal: https://curtjaimungal.substack.com

Približne 150 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.