Najväčšia kybernetická hrozba? Spôsob, akým o nej hovoríme
Kybernetické útoky sú všade, no často nerobíme dostatok na ochranu. Podľa odborníka problém nespočíva v hackeroch, ale v príbehoch o kyberkriminalite, ktoré nás paralyzujú strachom a bezmocnosťou. Zmena príbehu je kľúčová pre bezpečnejší digitálny svet.
V dnešnej digitálnej dobe sa zdá, že kybernetické útoky sú všade okolo nás. Ale prečo, napriek množstvu informácií a varovaní, stále nerobíme dostatok na ochranu seba i svojich dát? Podľa Jasmina Ilica, odborníka na kybernetickú bezpečnosť, problém nespočíva v samotných hackeroch, ale v príbehoch, ktoré si o kybernetickej kriminalite rozprávame. V tomto článku sa pozrieme na to, ako tieto príbehy ovplyvňujú naše konanie a čo môžeme urobiť pre zmenu.
Kľúčové poznatky
- Strach nevedie k akcii: Namiesto toho, aby nás varovania pred kybernetickými hrozbami motivovali k ochrane, často nás paralyzujú strachom a bezmocnosťou.
- Príbehy ovplyvňujú naše konanie: Spôsob, akým si rozprávame o kybernetickej kriminalite – sami sebe, s ostatnými a o samotných páchateľoch – má zásadný vplyv na to, ako sa k nej správame.
- Optimistický sklon: Veríme, že nás zlé veci nepostihnú, čo vedie k podceňovaniu rizika kybernetických útokov.
- Zjednodušený obraz páchateľa: Často si predstavujeme kyberkriminalistu ako osamoteného hackera v pivnici, čím zanedbávame skutočnosť zložitých a organizovaných skupín za týmito útokmi.
Príbehy, ktoré formujú naše konanie
Jasmin Ilic poukazuje na tri hlavné príbehy, ktoré ovplyvňujú naše správanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti:
1. Príbeh, ktorý si rozprávame sami sebe: Často si hovoríme, že nás to nepostihne („Bude to v poriadku“), alebo že nemáme čo skrývať („Nemám žiadne zaujímavé dáta“). Tento optimizmus je však často mylný. Štatistiky ukazujú, že kybernetické útoky sa týkajú čoraz väčšieho počtu ľudí a organizácií. Podobne ako pri lotérii – šanca vyhrať môže byť malá, ale riziko straty je reálne.
2. Príbeh, ktorý rozprávame ostatným: V pracovnom prostredí často dostávame varovania typu „Kliknite na tento odkaz a bude vám zle.“ Namiesto toho, aby sme sa z týchto situácií poučili, ich racionalizujeme („Ja to nekliknem“) a vyhýbame sa riešeniu problému. Kritika a obviňovanie po útokoch tiež nepomáha – vytvára atmosféru strachu a obavy z priznania chyby.
3. Príbeh, ktorý rozprávame o páchateľoch: Väčšina ľudí si predstavuje kyberkriminalistu ako osamoteného hackera v pivnici. Táto idealizovaná predstava je však ďaleko od reality. Kybernetické útoky sú často dielom zložitých a organizovaných skupín, ktoré pôsobia cez štáty a využívajú sofistikované techniky.
Prečo nám strach bráni konať?
Strach nás paralyzuje a zabraňuje nám prijať opatrenia na ochranu seba i svojich dát. Namiesto toho, aby sme sa snažili pochopiť riziko a proaktívne ho zmierňovať, vyhýbame sa téme a očakávame, že nás to nepostihne.
Ako môžeme zmeniť príbeh?
Zmena príbehu o kybernetickej kriminalite je kľúčová pre zvýšenie povedomia a motiváciu ľudí k ochrane svojich dát. To znamená:
- Pochopiť vlastnú psychiku: Uvedomiť si, ako nás ovplyvňujú optimistický sklon a iné kognitívne predsudky.
- Rozprávať o kybernetickej bezpečnosti otvorene a bez obviňovania: Vytvoriť priestor pre učenie sa z chýb a zdieľanie skúseností.
- Realisticky si uvedomiť hrozby: Pochopiť, že kyberkriminalisti nie sú osamotené postavy v pivniciach, ale zložitá sieť organizovaných skupín.
Záver
Kybernetická bezpečnosť je komplexný problém, ktorý vyžaduje viac než len technické riešenia. Zmena príbehu o kybernetickej kriminalite – od strachu k možnosti a inkluzívnemu jazyku – môže byť najväčším posunom smerom k bezpečnejšiemu digitálnemu svetu. Preto sa zamyslime nad tým, ako rozprávame o kybernetických hrozbách, a snažme sa vytvoriť prostredie, ktoré bude motivovať ľudí k proaktívnej ochrane svojich dát.
Zdroje
Približne 127 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.64 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()