Najnovšie objavy z vesmíru: Mars a ďaleké planéty
Nové objavy z Marsu naznačujú možný minulý život, rover Perseverance našiel organické materiály. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba študuje atmosféru planéty TRAPPIST-1e a Saturn je teraz najjasnejší na nočnej oblohe.
V septembri 2025 nám Dr. Becky Smith priniesla v Night Sky News množstvo zaujímavostí zo sveta astronómie a kozmu. Od nádherného Saturnu, ktorý je teraz najjasnejší na nočnej oblohe, cez pozorovanie ďalekej planéty TRAPPIST-1e pomocou Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST), až po nové nálezy roveru Perseverance na Marse – bolo toho dosť, na čo sa pozrieť. A samozrejme, nezabudli sme ani na osobné správy Dr. Becky o jej zdravotnom stave a plánoch do budúcnosti.
Kľúčové poznatky
- Saturn v opozícii: Teraz je Saturn najjasnejší na nočnej oblohe, ideálne pre pozorovanie s ďalekohľadom alebo aj voľným okom.
- Perseverance a nálezy organických látok: Rover Perseverance našiel na Marse zaujímavé organické materiály (vivianit a greiit), čo by mohlo naznačovať existenciu minulého života.
- TRAPPIST-1e a JWST: Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba odhalil nové informácie o atmosfére planéty TRAPPIST-1e, ktorá je podobná našej Zemi.
- Meteorické roje: Hoci sú meteorické roje Drakoníd a Orioníd ovplyvnené svetlom Mesiaca, Orionidy budú lepšie pozorovateľné vďaka novému Mesiacu.
Saturn – Kráľ nočnej oblohy
Saturn sa nachádza v tzv. opozícii, čo znamená, že Zem je priamo medzi Slnkom a Saturnom. V tomto období je planéta najbližšie k Zemi, a teda aj najjasnejšia. Jeho prstencové systémy sú teraz nádherne osvetlené Slnkom, takže ho môžete pozorovať s ďalekohľadom a obdivovať jeho krásu. Ak si chcete overiť presnú polohu Saturnu na nočnej oblohe, existuje množstvo aplikácií pre smartfóny, ktoré vám to uľahčia.
Mars: Hľadáme stopy minulého života
Najväčšou novinkou je bezpochyby objav roveru Perseverance na Marse. Rover narazil na organické materiály – konkrétne minerály vivianit a greiit – v kráteri Jezero. Vivianit sa na Zemi často spája s prítomnosťou vody a mikrobiálneho života, zatiaľ čo greiit je síru obsahujúci minerál. Tieto nálezy zvyšujú šancu, že na Marse kedysi existoval život. NASA hodnotí dôkaz ako „úroveň 3“ na svojej stupnici, čo naznačuje pomerne silné svedectvo. Bohužiaľ, kvôli rozpočtovým škrtom je návrat vzoriek z Marsu do laboratórií na Zemi v súčasnosti neistý.
Asteroidy blízke Zemi objavené v priebehu času
TRAPPIST-1e: Planéta podobná Zemi?
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) sa obrátil aj smerom k planéte TRAPPIST-1e, ktorá obieha okolo červeného trpaslíka TRAPPIST-1. Táto planéta je približne rovnakej veľkosti ako Zem a nachádza sa v tzv. obývateľnej zóne svojej hviezdy – oblasti, kde by mohla existovať tekutá voda na jej povrchu. Analýzy JWST naznačujú možnosť prítomnosti dusíka v atmosfére TRAPPIST-1e, no údaje sú stále nejednoznačné a ďalšie pozorovania sú potrebné. Vylúčené je však prevažné zloženie atmosféry z vodíka.
Meteorické roje: Pozorovanie s mesačnou interferenciou
Začínajú sa meteorické roje Drakoníd (vrchol 7. októbra) a Orioníd (vrchol 21. októbra). Avšak, v tomto roku je pozorovanie ovplyvnené jasným supermesiacom. Roj Drakoníd nie je pre tento rok príliš zaujímavý, zatiaľ čo Orionidy budú lepšie viditeľné po novom Mesiaci.
Osobné správy od Dr. Becky
Dr. Becky sa v tomto videu podelila aj o osobné informácie ohľadom svojho zdravotného stavu. Po operácii prsníka bude podstupovať chemoterapiu ako preventívne opatrenie. Zmienila tiež, že skúša metódu „scalp capping“ na minimalizáciu vypadávania vlasov počas liečby, čo však nie je vždy úspešné. Dr. Becky sa poďakovala za podporu a zdôraznila, že jej zdravotný stav ju nedefinuje.
Zhrnutie a budúcnosť vesmírneho výskumu
Najnovšie objavy z Marsu a vzdialené pozorovania planét ako TRAPPIST-1e nám opäť pripomínajú, aký je vesmír rozsiahly a plný záhad. Hľadáme stopy minulého života na Marse a snažíme sa pochopiť podmienky pre vznik života na iných planétach. S pomocou pokročilých technológií, ako je Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, môžeme objavovať vesmír s bezprecedentnou presnosťou a detailmi.
Zdroje:
- Cordiner et al. (2025) - https://arxiv.org/pdf/2508.18209
- Espinoza et al. (2025) - https://arxiv.org/pdf/2509.05414
- Glidden et al. (2025) - https://arxiv.org/pdf/2509.05407
- Hibberd et al. (2025) - https://arxiv.org/pdf/2507.12213
- Hurowitz et al. (2025) - https://www.hou.usra.edu/meetings/lpsc2025/pdf/2581.pdf
- Neveu et al. (2018) - https://www.liebertpub.com/doi/10.1089/ast.2017.1773
- Piaulet-Ghorayeb et al. (2025) - https://iopscience.iop.org/article/10.3847/1538-4357/adf207
Hodnotenie článku:
Najnovšie objavy z vesmíru: Mars a ďaleké planéty
Osoby v článku
Približne 196 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.98 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()