Multivesmír: Môže ho dokázať Laura Mersini-Houghton?

Nedávno som sa ponoril do fascinujúcej diskusie s teoretickou fyzičkou Laurou Mersini-Houghton, a musím povedať, že to bola naozaj podnetná skúsenosť. V epizóde podcastu "Into the Impossible" s Brianom Keatingom sme preskúmali jednu z najprovokujúcejších myšlienok modernej kozmológie: možnosť multivesmíru a čo ešte dôležitejšie, ako ju môžeme testovať. Mersini-Houghton predstavila svoje odvážne predpovede o štruktúre vesmíru, vrátane záhadného "chladného bodu" v kozmickom mikrovlnnom pozadí (CMB), ktorý predvídala ešte predtým, ako ho potvrdil satelit Planck.

Kľúčové poznatky

• Chladný bod a multivesmír: Mersini-Houghton tvrdí, že chladný bod v CMB je "jazvou" z raného kvantového prepojenia nášho vesmíru s inými vetvami vlnovej funkcie počas inflácie.
• Domény korelačný princíp: Navrhuje spôsob pochopenia interakcií medzi vesmírnymi doménami, kde vesmíry v rovnakom priestanepráve musia dodržiavať rovnaké zákony prírody.
• Testovateľnosť multivesmíru: Vďaka novým metódam je teraz možné testovať teórie multivesmíru a to znižuje potrebu predpokladu o jedinom vesmíre.
• Variabilita konštánt prírody: Mersini-Houghton a jej kolegovia ukázali, že aj keď sa menili základné konštanty prírody, stále by mohli existovať dlhodobo stabilné hviezdy.
• Budúcnosť vesmíru: Diskusia o možných scenároch pre budúcnosť vesmíru – "veľký roztrh", "veľká zima" alebo "veľký kolaps".

Čo je vlastne pred Veľkým treskom?

Otázka, čo bolo pred Veľkým treskom, dlho znepokojovala vedcov. Stephen Hawking ju spočiatku odmietal ako nezmyselnú, no neskôr zmenil názor. Mersini-Houghton sa snaží túto otázku zodpovedať prostredníctvom teórie multivesmíru. Jej predpoveď chladného bodu v CMB bola kľúčová – predstavovala konkrétny odtlačok prstov iných vesmírov, s ktorými náš interagoval počas inflácie.

Kvantové prepojenie a "jazvy" vo vesmíre

Podstatou Mersini-Houghtonovej teórie je kvantové prepojenie. Predstavte si, že na začiatku existovala jediná vlnová funkcia, ktorá sa rozdelila na nespočetné množstvo vetiev – každý z nich predstavuje samostatný vesmír. Počas inflácie, obdobia exponenciálneho rozšírenia hneď po Veľkom tresku, tieto vetvy prepojili a vytvorili "jazvy" v CMB. Chladný bod je jedným z týchto odtlačkov prstov – dôkazom interakcie s inými vesmírnymi doménami.

Copernický princíp a rozsiahly kosmos

Mersini-Houghton rozširuje Copernický princíp, ktorý hovorí, že Zem nie je v centre vesmíru. Podľa nej náš vesmír nie je ani jedinou existujúcou entitou, ale len jednou z mnohých v obrovskom multivesmíre. Táto myšlienka je nielen fascinujúca, ale aj podnecuje k hlbším otázkam o našom mieste vo vesmíre a o tom, či sme naozaj taký unikátni, akým sa zdá.

Testovateľnosť: Prečo je to dôležité?

Historicky boli teórie multivesmíru kritizované pre svoju netestovateľnosť – základný pilier vedeckého výskumu. Mersini-Houghton však ukázala, že testovanie je možné. Identifikácia a analýza anomálií v CMB, ako je chladný bod a hemisférická anomália, nám môže poskytnúť dôkazy o existencii iných vesmírov.

Variabilita konštánt prírody a budúcnosť vesmíru

Mersini-Houghton spolu so svojimi kolegami tiež skúmali možnosť variabilných konštánt prírody, ako je jemná štruktúra alebo Newtonova konštanta. Zistili, že aj keď sa tieto hodnoty mierne líšia, stále by mohli existovať dlhodobo stabilné hviezdy a život. Diskusia o budúcnosti vesmíru, vrátane možných scenárov "veľkého roztrhu", "veľkej zimy" alebo "veľkého kolapsu", je ďalším dôkazom komplexnosti a vzájomnej prepojenosti kozmológických otázok.

Veda versus viera: Hľadanie pravdy rôznymi cestami

Mersini-Houghton zdôrazňuje, že veda a náboženstvo sa zaoberajú základnými otázkami rôznymi metódami – vedeckou metódou a vierou. Neexistuje nevyhnutný konflikt medzi nimi a uvádza príklad Vatikánskej observatória ako dôkaz toho, že obe oblasti môžu existovať v harmonii.

Zaujímavá analógia: Bakérie a multivesmír

Na záver Mersini-Houghton použila zaujímavú analógiu s baktériami v petriho miske. Ak by si baktérie všimli svoje okolie, mohli by usúdiť na existenciu petriho misky – ich prostredia. Podobne aj my, ako pozorovateľmi vesmíru, môžeme hľadať dôkazy o existencii multivesmíru a pochopiť naše miesto v rozsiahlejšom kontexte.

Zdroje a odkazy:

• Laura Mersini-Houghton - Before the Big Bang
• DESI Results (Poznámka: odkaz je všeobecný, presné odkazy na konkrétne publikácie by si bolo potrebné overiť.)

Táto diskusia s Laurou Mersini-Houghton ma prinútila zamyslieť sa nad hranicami nášho poznania a o tom, ako veda môže otvoriť nové možnosti pre pochopenie vesmíru. Možnosť multivesmíru je nielen fascinujúca, ale aj inšpiratívna – naznačuje, že naše miesto vo vesmíre môže byť oveľa rozsiahlejšie a zmysluplnejšie, ako si doteraz predstavovali.

Približne 141 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.71 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.