Môžu spoločnosti dosiahnuť odpustenie?

Sarah Federman, bývalá obchodná manažérka a súčasná profesorka riešenia konfliktov, v zaujímavej prednáške pre TEDx San Diego Studio kladie zásadnú otázku: Môžu spoločnosti dosiahnuť odpustenie za svoju úlohu v masových zverstvosách? Federman sa po desaťročiach práce v reklame obrátila k vedeckému výskumu, aby preskúmala, ako spoločnosti čelia svojej minulosti a aké sú dôsledky ich rozhodnutí. Jej analýza, založená na štúdiu francúzskych železníc počas druhej svetovej vojny a ďalších prípadov, poukazuje na dôležitosť konfrontácie s temnými kapitolami histórie pre budovanie etickej budúcnosti.

Kľúčové poznatky z prednášky

• Úloha spoločností v masových zverstvosách: Federman zdôrazňuje, že spoločnosti hrajú aktívnu a často podceňovanú úlohu v masových zverstvosách ako sú vojny, genocídy, masový útlak a ekocída.
• Príklad francúzskych železníc: Štúdia francúzskych železníc počas druhej svetovej vojny ukazuje, že aj veľké spoločnosti môžu čeliť svojej minulosti prostredníctvom nezávislých štúdií, uznania viny a financovania pamätných podujatí.
• Širší kontext: Koncept "corporate reckoning" (podozretia spoločností) sa nevzťahuje len na železničné spoločnosti alebo holokaust, ale aj na iné prípady, ako je história Lloyds of London a JP Morgan Chase s otroctvom.
• Dôležitosť morálnej odvahy: Federman argumentuje, že konfrontácia s temnou minulosťou pomáha budovať morálnu odvahu v spoločnostiach, čo im umožňuje robiť etické rozhodnutia aj v ťažkých situáciách.
• Prepojenie histórie a súčasnosti: Ignorovanie historických praktik vedie k diskriminácii a problémom v súčasnosti, ako je napríklad situácia na Haiti.

Konfrontácia s minulosťou: Prípad francúzskych železníc

Federmanova práca sa primárne zameriava na príklad francúzskych železníc počas druhej svetovej vojny. Železnice aktívne participovali na transporte Židov do koncentračných táborov, čím uľahčili holokaust. Počas desaťročí po vojne sa spoločnosť vyhýbala priamemu finančnému odškodneniu pre preživších. Neskôr však začala podniknúť kroky k náprave:

• Nezávislé štúdie: Železnice si objednali nezávislú štúdiu svojej histórie, ktorá bola zverejnená a prístupná verejnosti.
• Otvorené archívy: Spoločnosť otvorila svoje archívy pre výskum.
• Uznanie viny: Železnice vydali vyhlásenia o ľútosti za svoju úlohu v holokauste.
• Financovanie pamätných podujatí: Začali financovať pamiatne podujatia a podporu pre preživších.

Tieto kroky, hoci neboli priamym finančným odškodnením, predstavujú dôležité kroky k náprave a uznaniu zodpovednosti.

Beyond Railways: Lessons from Lloyds of London and Hudson Bay Company

Príklad francúzskych železníc nie je jedinou ukážkou spoločností, ktoré sa snažia vyrovnať so svojou minulosťou. Federman uvádza príklady Lloyds of London a JP Morgan Chase, ktoré študovali svoje prepojenia na otroctvo a urobili podobné kroky ako francúzske železnice – zverejnenie histórie, uznanie viny a financovanie komunitných projektov. Ďalším príkladom je kanadská spoločnosť Hudson Bay Company, ktorá darovala svoju vlajkovú predajňu organizácii Southern Chiefs na podporu pôvodného obyvateľstva.

Prečo by sa spoločnosti mali zaoberať svojou minulosťou?

Federman kladie otázku, prečo by sa spoločnosti vôbec mali zaoberať svojou minulosťou. Odpoveď je komplexná:

• Príprava na budúce etické výzvy: Konfrontácia s temnou minlosťou pripravuje dnešných manažérov a zamestnancov na ťažké morálne rozhodnutia, ktoré môžu v budúcnosti nastávať.
• Porozumenie súčasným problémom: Historické obchodné praktiky často prispievajú k súčasným politickým konfliktom, hladomorom a iným problémom. Ignorovanie týchto prepojení bráni efektívnemu riešeniu.
• Prilákanie talentov a zákazníkov: Spoločnosti s etickým záväzkom si ľahšie získavajú a udržiavajú talenty a zákazníkov, ktorí sa zhodujú s ich hodnotami.

Odporúčania a zamyslenia

Federman vyzýva poslucháčov, aby kontaktovali spoločnosti, ktoré fungujú už viac ako 50 rokov, a jednoducho sa opýtali: "Čo je vaša história?". Podnecuje k štúdiu histórie týchto spoločností, zdieľaniu zistení a povzbudzovaniu ich k etickému konaniu.

Prednáška Sarah Federmanovej predstavuje silný argument pre potrebu "corporate reckoning" – podozretia spoločností voči svojej minulosti. Ukazuje, že konfrontácia s temnými kapitolami histórie nie je len morálnou povinnosťou, ale aj strategickou výhodou pre budúcnosť.

Referencie a odkazy:

• Transformative Negotiation: Strategies for Everyday Change and Equitable Futures (University of California Press, 2023)
• Last Train to Auschwitz: The French National Railways and the Journey to Accountability (University of Wisconsin 2021)
• Harvard Business Review
• Journal of Business Ethics

Približne 122 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.61 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.