Mozog: Ako náš mozog vytvára realitu

Mozog aktívne vytvára realitu, nie ju len pasívne prijíma. Sir Colin Blakemore odhaľuje fascinujúce mechanizmy, ako očakávania a skúsenosti ovplyvňujú naše vnímanie sveta a formujú náš obraz reality.

Mozog: Ako náš mozog vytvára realitu
Photo by Shawn Day/Unsplash

V poslednej z šiestich Vianočných prednášok sira Colina Blakemora sa ponoríme do fascinujúceho sveta fungovania nášho mozgu. Prednáška, nahrávaná v roku 1982, odhaľuje, ako náš mozog nepasívne prijíma zmyslové informácie, ale aktívne ich interpretuje a vytvára tak obraz reality, ktorý je často oveľa spoľahlivejší ako samotné surové dáta zo zmyslov. Blakemore nás prevedie históriou pochopenia mozgu, od mylných predstáv o frenológii až po moderné techniky ako PET skeny a objav mikroskopických „súdkov“ v mozgu myší, ktoré reprezentujú jednotlivé fúzy. Prednáška zdôrazňuje dôležitosť očakávaní a predošlých skúseností pri vytváraní nášho vnímania sveta a ukazuje, ako sa môžeme dopustiť optických ilúzií.

Kľúčové poznatky

  • Mozog ako interpret: Mozog nie je len pasívnym prijímateľom zmyslových informácií, ale aktívne ich spracováva a interpretuje.
  • Zmyslové mapy: Mozog vytvára komplexné „mapy“ rôznych častí tela, pričom veľkosť reprezentácie závisí od citlivosti danej oblasti (napr. prsty a pery majú rozsiahlejšiu reprezentáciu ako chrbát).
  • Prediktívny mozog: Mozog neustále predpovedá budúce udalosti, čo nám umožňuje sledovať objekty aj napriek oneskoreniam v prenose zmyslových informácií.
  • Očakávania a ilúzie: Naše očakávania ovplyvňujú naše vnímanie a môžu nás zaviesť do optických ilúzií, ktoré demonštrujú, ako mozog aktívne konštruuje realitu.
  • Vývoj mozgu a zmyslov: Prednáška poukazuje na evolučný vývin mozgu v súvislosti so zvyšujúcou sa zmyslovou kapacitou a jeho úlohou pri riadení správania.

Od frenológie k moderným technológiám: Cesta k pochopeniu mozgu

Blakemore začína históriou pokusov o pochopenie fungovania mozgu, pričom spomína na skoré, a v súčasnosti vyvrátené, myšlienky frenológie – presvedčenia, že povaha človeka a jeho schopnosti sú určené tvarom lebky. Hoci bola frenológia chybná, priniesla dôležitý nápad: lokalizácia funkcií v mozgu. Neskôr neurologické štúdie poškodených pacientov potvrdili, že špecifické oblasti mozgu sú zodpovedné za konkrétne zmyslové a motorické funkcie.

Zmyslové mapy: Ako mozog reprezentuje telo

Jednou z najfascinujúcejších ukážok v prednáške je koncept zmyslových máp v mozgu. Mozog vytvára priestorové reprezentácie rôznych častí tela, pričom veľkosť danej oblasti na mape koreluje s citlivosťou danej časti tela. Napríklad prsty a pery majú rozsiahlejšiu reprezentáciu ako chrbát alebo nohy – to preto, že sú pre nás dôležitejšie a potrebujeme ich presnejšie vnímať. Tento jav bol pozorovaný aj u zvierat: u prasiat je výrazne väčšia plocha kôry venovaná pysku, zatiaľ čo u myší zaberajú jednotlivé fúzy celé mikroskopické „súdky“ (barrels) v mozgu.

Prediktívny mozog a oneskorenie informácií: Prečo vidíme minulosť?

Prednáška odhaľuje prekvapujúcu skutočnosť, že medzi momentom, kedy naše zmysly zachytia podnet, a momentom, keď sa táto informácia dostane do mozgu, existuje oneskorenie (približne 220 milisekúnd). To znamená, že to, čo vnímam práve teraz, je vlastne obraz minulosti! Mozog však s tým bojuje a neustále predpovedá budúce udalosti. Demonštrácia s Lorencom, ktorý sledoval pohybujúcu sa loptu, ukazuje, ako mozog dokáže kompenzovať toto oneskorenie a umožniť nám plynulé sledovanie pohybu.

Očakávania a optické ilúzie: Ako mozog vytvára realitu

Prednáška zdôrazňuje dôležitosť očakávaní pri vnímaní sveta. Mozog neustále predpovedá, čo uvidíme, vypočuje alebo ucítime, a tieto očakávania ovplyvňujú naše vnímanie. Optické ilúzie, ako napríklad ilúzia veľkosti, demonštrujú, ako mozog môže byť oklamaný perspektívou a vytvárať si vlastný obraz reality, ktorý sa líši od objektívnej skutočnosti.

Imprinting a učenie: Vplyv skúseností na mozog

Prednáška tiež poukazuje na dôležitosť skúsenosti pri formovaní nášho vnímania. Fenomén imprinting u zvierat, ako napríklad u husí, ktoré si vyberajú prvý pohyblivý objekt, ktorý vidia po vyliahnutí, ukazuje, ako sa očakávania môžu stať súčasťou mozgu už pri narodení. Aj ľudské bábätá majú vrodené zmyslové očakávania a ich mozgy sa neustále učia a prispôsobujú novým skúsenostiam.

Záver: Mozog – Očarujúci tkáč našej reality

Prednáška sira Colina Blakemora nám ukazuje, že náš mozog je oveľa viac než len pasívny prijímač zmyslových informácií. Je to aktívny interpret, ktorý neustále vytvára a upravuje náš obraz sveta na základe očakávaní, skúseností a predošlých znalostí. Pochopenie fungovania mozgu nám umožňuje lepšie porozumieť sebe samým a svetu okolo nás.

Referencie:

Približne 144 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.72 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon