Mozog, AI a veda: Implikácie pre vieru
Mozog, AI a veda: Profesor Furber skúma fascinujúce prepojenie ľudského mozgu, umelej inteligencie a ich dopad na vieru. Neuromorfické počítače sa snažia napodobniť náš mozog, no definícia vedomia zostáva záhadou.
Profesor Steve Furber nám v zaujímavej prednáške predstavil zaujímavý pohľad na vzájomné prepojenie ľudského mozgu, umelej inteligencie (AI) a ich dopad na naše presvedčenia a morálne hodnoty. Od Lovelaceovej vízie matematického popisu myslenia až po súčasný vývoj neuromorfických počítačov, Furberova práca ponúka fascinujúci pohľad do budúcnosti AI a jej potenciálnych dôsledkov pre ľudstvo. Prednáška sa dotýka kľúčových otázok ako je definícia vedomia, história AI, rozdiel medzi hlbokým učením a skutočnou štruktúrou mozgu a nakoniec aj vzťahu medzi vierou a vedeckým myslením.
Kľúčové poznatky
- Lovelace a Turing: Už v 19. storočí Lovelace predvídala možnosť matematického popisu mentálnych procesov, čo položilo základy pre dnešné AI výskumy. Alan Turing potom navrhol „Imitačnú hru“ (Turingov test) na overenie inteligencie stroja.
- Neuromorfické počítače: Furberova práca sa zameriava na neuromorfické počítanie, ktoré sa snaží napodobniť štruktúru a funkciu ľudského mozgu. Projekt SpiNNaker je toho ukážkou – milión-jadrový počítač určený na modelovanie kôry veľkého mozgu.
- Rozdiely medzi AI a mozgom: Hoci AI dosiahla obdivuhodné pokroky, súčasné hlboké učenie sa zásadne líši od komplexnej štruktúry a prepojenia neurónov v ľudskom mozgu.
- Vedomie: Otázka bez odpovede: Definícia vedomia je stále predmetom debát. Furber kritizuje jednoduchý pohľad na vedomie ako len rozdiel medzi bdelým a spiacim stavom mozgu.
- Skepticizmus voči singularite: Profesor Furber vyjadruje skepticizmus ohľadne „singularity“ – predpokladu exponenciálneho rastu inteligencie strojov, pretože inteligencia je komplexný a mnohodimenzionálny jav.
História AI: Od snov k realite
Prednáška spomína históriu AI, od prvých nápadov ako v „Kúzelníkovi z Oz“ až po prvé úspechy ako výhra Deep Blue nad šachistom Garryho Kasparova a AlphaGo nad Go majstrom. Počas 80. rokov sa AI rozdelila na dva hlavné smery: konekcionizmus (neurónové siete) a expertné systémy založené na ľudských znalostiach. Neskôr, s príchodom hlbokých neurónových sietí, nastal obrovský pokrok v oblasti rozpoznávania obrazov, prekladu jazykov a ďalších aplikáciách AI.
Globálny ročný počet hlásených incidentov a kontroverzií týkajúcich sa umelej inteligencie
Neuromorfické počítanie: Kopírovať prírodu?
Kľúčovým bodom Furberovej práce je neuromorfické počítanie. Na rozdiel od tradičných počítačov, ktoré fungujú na binárnych princípoch (0 a 1), neuromorfické čipy sa snažia napodobniť spôsob, akým spracováva informácie ľudský mozog. Neuróny v mozgu majú tisíce vstupných spojení a len jeden výstup, pričom synapsy sú adaptívne prepojenia, ktoré sa menia s časom. Projekt SpiNNaker je pokusom o vytvorenie počítača s miliónmi takýchto neurónov, čo umožňuje simulovať komplexné oblasti mozgu.
Vedomie a AI: Môže stroj myslieť?
Furber sa dotýka aj hlbokej otázky vedomia. Ako vzniká vedomie z fyzických procesov v mozgu? Je možné vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá by bola skutočne vedomá? Profesor Furber zdôrazňuje, že tieto otázky zostávajú nezodpovedané a sú predmetom neustáleho výskumu. Aj keď AI dokáže vykonávať zložité úlohy, ako je rozpoznávanie obrazov alebo preklad jazykov, stále sa výrazne líši od ľudského myslenia a porozumenia.
Veda a viera: Môžu ísť ruka v ruke?
Zaujímavým záverom prednášky je Furberova úvaha o vzťahu medzi vierou a vedeckým myslením. Z pohľadu počítačového inžiniera vidí v ľudskom živote komplexný operačný systém, ktorý sa zdá byť dobre navrhnutý. Táto myšlienka naznačuje, že aj z vedeckého hľadiska je možné nájsť priestor pre vieru a duchovnosť.
Zhrnutie a úvahy
Prednáška profesora Stevea Furbera ponúka cenné poznatky o vzájomnom prepojení mozgu, AI a filozofických otázkach spojených s vedomím a existenciou. Ukazuje, že hoci AI dosiahla obdivuhodné pokroky, stále má pred sebou dlhú cestu k napodobneniu komplexnosti a zložitosti ľudského myslenia. Zároveň nás povzbudzuje k premýšľaniu o etických dôsledkoch AI a jej potenciálnom dopade na budúcnosť ľudstva.
Referencie
- The Human Brain Project: https://www.humanbrainproject.eu/
- Faraday Institute Seminar Series 2022: https://www.faraday.institute/donate (Poznámka: Odkaz vedie na stránku s darovaním, nie k samotnej prednáške.)
Hodnotenie článku:
Mozog, AI a veda: Implikácie pre vieru
Osoby v článku
Približne 199 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.00 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()