Mozog a ChatGPT: Štúdia o dopadoch AI

Nedávno zverejnené video StarTalk s Natáliou Kosmynou, výskumníčkou z MIT Media Lab, prináša fascinujúce pohľady do toho, čo sa deje v našom mozgu, keď používame nástroje umelej inteligencie ako ChatGPT. Štúdia porovnávajúca písanie esejí s pomocou ChatGPT, Google a bez akýchkoľvek pomôcok odhalila prekvapivé zistenia o funkčnej konektivite mozgu, kognitívnej záťaži a pocite vlastníctva nad prácou. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Kľúčové poznatky zo štúdie

Výskum odhalil niekoľko dôležitých zistení:

• Znížená funkčná konektivita mozgu: Študenti, ktorí používali ChatGPT, vykazovali výrazne nižšiu funkčnú konektivitu v mozgu (ako rôzne časti mozgu komunikujú) v porovnaní s tými, ktorí využívali Google alebo písali nezávisle.
• Kognitívna záťaž a učenie: Podľa Kosmynej je pre učenie nevyhnutná kognitívna záťaž – proces riešenia problémov a usilovného premýšľania. Prílišné spoliehanie sa na AI nástroje by mohlo tento proces narúšať.
• Homogénne výstupy: Eseje generované ChatGPT boli často veľmi podobné, s obmedzenou rozmanitosťou slovnej zásoby v porovnaní s esejami napísanými pomocou Google alebo nezávisle.
• Strata vlastníctva: Alarmujúce 15% používateľov ChatGPT uviedlo, že necítia žiadne vlastníctvo nad svojimi esejami, čo naznačuje potenciálne problémy s angažovanosťou a zapamätaním si informácií.
• Zvýšená konektivita po zavedení AI: Študenti, ktorí najprv písali bez AI a neskôr získali prístup k nástrojom, vykazovali zvýšenú funkčnú konektivitu v mozgu, čo naznačuje potenciálne výhody pri postupnom zavádzaní týchto nástrojov.

Ako to ovplyvňuje naše myslenie?

Štúdia poukazuje na zaujímavé paralely s inými technológiami. Podobne ako GPS negatívne ovplyvňuje našu schopnosť orientovať sa v priestore a zapamätať si cesty, aj nadmerné spoliehanie sa na AI nástroje môže mať dopad na naše kognitívne schopnosti. Algoritmy optimalizované pre rôzne služby (napríklad Uber) nemusia vždy slúžiť našim najlepším záujmom a môžu viesť k neočakávaným výsledkom.

Vzdelávací systém v prelomovom bode?

Výskum tiež zdôrazňuje potrebu redefinície toho, čo hodnotíme vo vzdelávaní. Máme merať len schopnosť generovať text pomocou AI alebo skôr hlbšie porozumenie a kritické myslenie? Kosmynová poukazuje na to, že ľudský faktor – schopnosť učiteľov rozpoznávať jemné nuansy v práci študenta a posúdiť jeho skutočné pochopenie – je stále nenahraditeľný. AI môže síce pomôcť pri hodnotení, ale nemala by nahradiť ľudskú expertízu.

Čo s tým? Odporúčania pre budúcnosť

Vzhľadom na rýchly vývoj AI technológií je nevyhnutné začať premýšľať o ich dopadoch na naše mozgy a vzdelávací systém. Tu sú niektoré odporúčania:

• Postupné zavádzanie AI: Namiesto okamžitého spoliehania sa na AI nástroje by sme mali postupne zavádzať tieto technológie, najprv po tom, ako si študenti vytvoria pevné základy v danom predmete.
• Podpora kognitívnej záťaže: Vzdelávací systém by mal podporovať aktívne učenie a riešenie problémov, ktoré stimulujú mozog a pomáhajú upevňovať znalosti.
• Hodnotenie hlbšieho porozumenia: Hodnotiace metódy by sa mali zamerať na overovanie skutočného pochopenia a schopnosti aplikovať vedomosti, nielen na generovanie textu pomocou AI.
• Proaktívna regulácia: Je potrebné zaviesť jasné pravidlá a „zábrany“ pre rýchlo sa rozvíjajúce technológie, ako sú napríklad mozgovo-počítačové rozhrania (BCI), aby sme zabránili ich zneužívaniu.
• Podpora rozsiahleho výskumu: Je potrebný rozsiahly a nuancovaný výskum dopadov AI na kognitívne funkcie, ktorý bude zahŕňať rôzne vekové skupiny, pracovné prostredia a kultúrne pozadia.

Dôležité odkazy a zdroje:

• Štúdia v Lancet: (Odkaz na štúdiu o dopadoch LLM na diagnostické zručnosti lekárov – nebolo poskytnuté, ale je spomenuté vo videu)
• MIT Media Lab: https://www.media.mit.edu/ (Webová stránka výskumnej inštitúcie Natálie Kosmynej)

Je jasné, že AI nástroje ako ChatGPT majú potenciál zmeniť spôsob, akým sa učíme a pracujeme. Je však dôležité byť si vedomí ich možných dopadov na naše mozgy a aktívne prispievať k vytvoreniu zodpovedného a udržateľného prístupu k využívaniu týchto technológií.

Približne 202 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.01 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.