Môžeme byť nahraditeľní? Pohľad do sveta náhradných častí
Môžeme byť nahraditeľní? Video StarTalk skúma pokrok v náhradných telesných častiach – od nosových implantátov až po 3D tlač orgánov. Diskutuje o výzvach a etických otázkach, ktoré s tým súvisia.
V poslednom videu StarTalk sa hosťujúcim expertom stala Mary Roach, známa autorka kníh o neobvyklých vedeckých témach. Spoločne s Neilom deGrasse Tysonom a Chuckom Nice skúmajú otázku, či sme nahraditeľní – konkrétne, aké ďaleko sme v oblasti náhradných telesných častí a čo nás delí od sci-fi predstáv o bionických ľuďoch. Od histórie nosových implantátov až po 3D tlač orgánov, toto video ponúka fascinujúci pohľad do sveta medicíny a technológií.
Kľúčové poznatky
- 3D tlač orgánov: Výskum v Carnegie Mellon University je sľubný, ale stále sa nachádza v ranom štádiu – podobne, ako prvé pokusy bratov Wrightových o lietanie.
- História náhradných nosov: Už v 1500 rokoch pred naším letopočtom ľudia experimentovali s náhradou chýbajúcich častí tela, pričom história nosových implantátov je plná neobvyklých príbehov a vynálezov.
- Fibonacciho postupnosť v plastickej chirurgii: Niektorí plastickí chirurgovia používajú Fibonacciho postupnosť (známe aj ako zlatý rez) pri operáciách, napríklad pri tvarovaní zadku.
- Protetika a budúcnosť: Aj keď sa protetické končatiny výrazne zlepšili, stále čelia výzvam v oblasti ceny, vodotesnosti a spotreby energie.
- Regenerácia vs. náhrada: Namiesto náhrady orgánov by sme sa mohli inšpirovať prírodou a pokúsiť sa ľudské telo naučiť regenerovať poškodené tkanivá.
Od nosových implantátov k 3D tlači orgánov: Cesta medicíny
Predstava, že si môžeme vylepšiť alebo nahradiť telesné časti, nie je novinkou. Už starí Egypťania a ďalšie civilizácie sa pokúšali o náhradu chýbajúcich častí tela. História nosových implantátov je obzvlášť zaujímavá. V minulosti boli ľudia často trestaní odrezaním nosa, čo viedlo k potrebe náhradných nosov. 16. storočie prinieslo inovácie od chirurga Gaspar Tagliacozziho, ktorý používal kožu z paže na vytvorenie nového nosa. V 19. storočí zase vynálezca Frank Tedmore navrhol zariadenie s pripevneným celuloidovým nosom a fúzami, ktoré sa nosilo, ako okuliarové rámčeky.
Moderná protetika: Pokrok a výzvy
Dnes je protetika oveľa vyspelejšia vďaka pokrokom v technológiách. Mikroprocesorom riadené končatiny ponúkajú lepšiu funkciu a kontrolu, ale stále čelia obmedzeniam. Sú drahé, nie sú vodotesné, vyžadujú si nabíjanie a môžu byť ťažké. Výskum v oblasti osteointegrácie – pripojenia končatinovej protézy priamo ku kosti – sľubuje lepšiu stabilitu a pocit, ale zvyšuje riziko infekcie.
Budúcnosť: Chimérické orgány a regenerácia
Najväčší prelom v oblasti náhradných telesných častí by mohol prísť s chimérickými orgánmi – rastom ľudských buniek vo zvieracích orgánoch, najmä u prasatí. Tento koncept by mohol vyriešiť problém nedostatku darcovských orgánov. Výskum v tejto oblasti je ešte v raných fázach, ale ukazuje obrovský potenciál.
Neil deGrasse Tyson naznačuje, že by sme sa mali inšpirovať prírodou a pokúsiť sa ľudské telo naučiť regenerovať poškodené tkanivá namiesto ich náhrady. Predstavte si, keby sme mohli rásť nové končatiny alebo orgány!
Etické otázky a budúcnosť medicíny
S rozvojom technológií sa však vynárajú aj etické otázky. Ak budeme schopní nahradiť telesné časti, ako to ovplyvní naše chápanie ľudskosti? A kto bude mať prístup k týmto pokročilým technológiám? Tyson navrhol, že by sme mali prioritizovať vojenských veteránov, ktorí potrebujú náhradu končatín, ako prvých príjemcov takýchto regeneračných terapií.
Záver: Pohľad do budúcnosti
Video „The Science of Replaceable Parts“ nám ukazuje, že medicína a technológia sa neustále vyvíjajú. Od jednoduchých náhradných nosov až po 3D tlač orgánov a potenciálnu regeneráciu tkanív – cesta k nahraditeľnému človeku je plná fascinujúcich výziev a sľubných riešení. Je jasné, že budúcnosť medicíny bude omnoho zaujímavejšia, než si dokážeme predstaviť.
Zdroje
- Originálne video
- Amazon.com
- twitter.com
- StarTalk | New York NY
- StarTalk @startalk • Fotografie a videá na Instagrame
Približne 192 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.96 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()