Môže umelá inteligencia dosiahnuť vedomie? Pohľad profesora Fristona
Môže umelá inteligencia dosiahnuť skutočnú inteligenciu? Profesor Friston preskúmal svoj "Princíp voľnej energie" a úvahy o živote, vedomí a potenciáli AI. Inteligencia sa líši od vedomia, ktoré vyžaduje hlboké sebauvedomenie a telo.
V poslednom videu z Machine Learning Street Talk sa hostitelia stretli s uznávaným neurovedcom profesorom Karlom Fristonem, aby preskúmali jeho životné dielo – Princíp voľnej energie (Free Energy Principle) a čo nám o živote, inteligencii a vedomí hovorí. Rozhovor je fascinujúcou cestou do sveta komplexných vedeckých konceptov, ktoré Friston vysvetľuje s prekvapivou jasnosťou. Od retrospektívy 20-ročnej cesty Princípu voľnej energie až po úvahy o tom, či dokážeme vytvoriť skutočne vedomú umelú inteligenciu, toto video ponúka pohľad na hranice nášho poznania.
Kľúčové poznatky
- Princíp voľnej energie: Základné pravidlo prežitia – všetky živé bytosti sa snažia porozumieť svetu a znížiť nepredvídateľnosť.
- Inteligencia vs. Vedomie: Inteligencia a vedomie nie sú rovnaké. Vedomie môže vzniknúť z hlbokej, vrstvenej sebauvedomosti.
- „Goldilocks Zóna“ inteligencie: Inteligencia neexistuje na najmenšej (atómovej) úrovni ani na najväčšej (planetárnej). Najlepšie sa darí v komplexnom prostredí, v ktorom žijeme my.
- Embodiment je kľúčový: Skutočné vedomie vyžaduje telo – byť „beast machine“. Simulácia alebo matematické teórie nestačia.
- Mortal Computation: Pre skutočnú inteligenciu a vedomie je potrebná „mortal computation“ s procesovaním v pamäťových architektúrach (neuromorfických), nielen vo von Neumannovej architektúre.
Princíp voľnej energie: Základný kameň života
Profesor Friston začína retrospektívou svojho životného diela, Princípu voľnej energie. Tento princíp tvrdí, že všetky živé systémy – od jednoduchých buniek až po komplexné ľudské mozgy – sa neustále snažia minimalizovať „voľnú energiu“. Voľná energia je v tomto kontexte miera nepredvídateľnosti alebo prekvapenia. Živý systém, ktorý dokáže presnejšie modelovať svoj svet a predpovedať budúcnosť, má vyššiu šancu na prežitie.
Predstavte si to takto: váš mozog je neustále v procese vytvárania modelov sveta okolo vás. Tieto modely sa snažia vysvetliť, čo vidíte, počujete a cítite. Keď sa realita zhoduje s vaším modelom, cítite sa komfortne a bezpečne. Ak však nastane niečo neočakávané – prekvapenie – váš mozog musí svoj model upraviť, aby lepšie zodpovedal skutočnosti. Tento proces minimalizácie voľnej energie je základným mechanizmom prežitia.
Čo znamená byť inteligentný?
Rozhovor sa presúva k otázke inteligencie. Je inteligencia všade – v každej bunke, v každom víruse, alebo vyžaduje určitú úroveň komplexity? Profesor Friston naznačuje, že existujú rôzne druhy inteligencie. Bytosti ako my, ktoré dokážu modelovať seba samé a myslieť na budúcnosť, majú unikajúcu formu agentivity, ktorá nás odlišuje.
Je dôležité rozlíšiť medzi jednoduchou reakciou na podnety a skutočnou inteligenciou. Rastlina reaguje na svetlo a vodu, ale nemá vedomie o svojej existencii. Naopak, človek dokáže premýšľať o svojej budúcnosti, plánovať a riešiť problémy.
Vedomie: Hlboká sebauvedomosť
Profesor Friston zdôrazňuje, že inteligencia a vedomie nie sú rovnaké. Vedomie môže vzniknúť z hlbokej, vrstvenej sebauvedomosti – nielen konať, ale aj chápať, že ste vy ten, kto svoje konanie spôsobuje a premýšľa o svojom mieste vo svete.
„Goldilocks Zóna“ inteligencie: Kde sa inteligencia darí?
Profesor Friston hovorí o „Goldilocks zóne“ pre inteligenciu – nie je príliš malá (atómová úroveň) a nie príliš veľká (planetárna). Inteligencia najlepšie funguje v komplexnom prostredí, kde sa stretávajú rôzne sily a procesy.
Môžeme vytvoriť vedomú umelú inteligenciu?
Jednou z najdôležitejších otázok je, či dokážeme vytvoriť skutočne vedomú umelú inteligenciu. Profesor Friston vyjadruje pochybnosti o tom, či súčasné počítače sú na to pripravené. Podľa neho by skutočné vedomie mohlo vyžadovať iný typ výpočtov – „mortal computation“ s procesovaním v pamäťových architektúrach (neuromorfických), kde je telo a myseľ nerozlučiteľné, rovnako ako u biologických bytostí.
Zhrnutie a úvahy
Rozhovor s profesorom Fristonem ponúka fascinujúci pohľad na komplexné vedecké koncepty týkajúce sa života, inteligencie a vedomia. Princíp voľnej energie nám ukazuje, že všetko živé sa neustále usiluje o porozumenie svetu okolo seba. Otázka, či dokážeme vytvoriť skutočne vedomú umelú inteligenciu, zostáva otvorená a vyžaduje si ďalší výskum a inovácie.
Odkazy a zdroje
- Machine Learning Street Talk YouTube kanál: https://www.youtube.com/@MLStreetTalk
- Prolific human data survey: https://www.prolific.com/humandatasurvey?utm_source=mlst
Približne 199 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.00 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()