Môže Čína prelomiť Prvý ostrovný reťazec?

V poslednom videu na svojom YouTube kanáli Peter Zeihan analyzuje otázku, či môže Čína prekonať takzvaný Prvý ostrovný reťazec a osamostatniť sa od amerických spojencov. Jeho odpoveď je jednoznačná: áno, teoreticky to možné je, ale praktická realizácia by bola pre Čínu katastrofálna a pravdepodobne by viedla k jej ekonomickému kolapsu. Zeihan podrobne vysvetľuje geografické, vojenské a ekonomické faktory, ktoré bránia čínskemu prelomu a zdôrazňuje, že snaha o takýto manéver by bola pre Čínu samovražedná.

Kľúčové poznatky

• Prvý ostrovný reťazec: Dlhý rad obývaných ostrovov, ktoré sa tiahnu pozdĺž pobrežia východnej Ázie (Japonsko, Taiwan, Filipíny, Indonézia, Malajzia a Singapur).
• Čínsky problém: Čína nemá možnosť nájdenia miesta pre nával jej flotily do svetového oceánu.
• Dočasný prelóm nestačí: Aj keby sa Číne podarilo dosiahnuť dočasný prelóm, musela by okupovať rozsiahle územia (Luzon na Filipínach a Taiwan), aby udržala tento prelóm otvorený.
• Viacfrontová vojna: Pre úplnú kontrolu nad morom by Čína musela zároveň obsadiť Japonské ostrovy, čo by viedlo k rozsiahlej vojne s oveľa silnejším súperom.
• Ekonomická závislosť: Čínsky ekonomický systém je extrémne závislý od voľného prístupu na moriach a oceánoch, ktorý zaručujú Spojené štáty americké. Pokus o ovládnutie mora by tak viedol k izolácii a ekonomickej katastrofe.
• Demografický kolaps: Čína čelí demografickým výzvam a nedostatku surovín, čo jej sťažuje snahu o dominanciu na moriach.

Geopolitická realita Prvého ostrovného reťazca

Peter Zeihan začína vysvetľovaním strategického významu Prvého ostrovného reťazca. Tento reťazec ostrovov predstavuje pre Čínu obrovskú prekážku v jej ambíciách projektovať svoju vojenskú silu do Tichého oceánu a ďalej po svete. Doteraz Spojené štáty americké udržiavajú pevné spojenectvá s väčšinou krajín tohto reťazca, čo čínske návalové operácie prakticky znemožňuje.

Prečo by prelóm nefungoval?

Zeihan argumentuje, že aj keby sa Číne podarilo dosiahnuť dočasný prelóm cez Prvý ostrovný reťazec (napríklad medzi Filipínami a Taiwanom), tento prelóm by nemal žiadny trvalý efekt. Pre udržanie tohto prelomu otvoreného by musela Čína okupovať rozsiahle územia, vrátane Filipínskych ostrovov Luzon a samozrejme Taiwanu.

Navyše, pre dosiahnutie globálnej morskej dominancie by musela zároveň obsadiť Japonské ostrovy, čo by viedlo k vojenskému konfliktu s oveľa silnejším súperom – Spojenými štátmi americkými a ich spojencami.

Ekonomické dôsledky pre Čínu

Zeihan zdôrazňuje, že snaha o ovládnutie mora by mala pre Čínu katastrofálne ekonomické následky. Čínsky ekonomický systém je extrémne závislý od voľného prístupu na moriach a oceánoch, ktorý zaručujú Spojené štáty americké. Pokus o ovládnutie mora by viedol k izolácii a obmedzeniu prístupu k surovinám a trhom, čo by pravdepodobne spôsobilo ekonomický kolaps. Čína je závislá od dovozu surovín, vrátane energie a potravín, a jej ekonomika potrebuje voľný prístup na svetové trhy.

Závery a úvahy

Analýza Petra Zeihana naznačuje, že snaha Číny o prelomenie Prvého ostrovného reťazca je nerealistická a samovražedná. Geografické, vojenské a ekonomické faktory hrajú proti Číne a jej pokus o ovládnutie mora by viedol k izolácii a katastrofe. Je pravdepodobné, že Spojené štáty americké budú naďalej zaručovať slobodu plavby a ochraňovať svojich spojencov v regióne, čo čínske ambície o dominancii na moriach výrazne obmedzí.

Referencie

• Peter Zeihan Patreon: https://www.patreon.com/PeterZeihan
• Newsletter Petra Zeihana: https://mailchi.mp/zeihan/can-china-break-through-the-first-island-chain

Približne 119 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.60 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.