Monowheel: Vynález, ktorý nikdy nedosiahol komerčný úspech
Objavte fascinujúci svet monowheelov – jednokolesových zázrakov, ktoré napriek svojej nebezpečnosti a nezvládnutiu komerčnej scény, stále lákajú odvážnych inovátorov na pokusy o bezpečnejší dizajn.

Kedysi sa niekto pozrel na auto a pomyslel si: "Je dobré. Čo keby malo menej kolies?" Takýto nápad postupne zmenil celý automobilový priemysel vďaka vytvoreniu motocykla. Ale čo sa stane, keď sa niekto pozrie na motocykel a premyslí si, že by mohol mať ešte menej kolies? Dnes sa pozrieme na fascinujúcich monohwheel, jedno z najnebezpečnejších vozidiel, ktoré kedy existovali. Tento vynález síce nikdy neprerazil komerčne, no skúmal nový horizont osobnej dopravy, napriek inherentným rizikám, ktoré so sebou prináša.
Kľúčové poznatky
- Monowheel a jeho dizajn: Monowheel je jednokolesové motorizované vozidlo, kde jazdec sedí vnútri kolieska, nie na ňom.
- História a variácie: Prvé monowheely sa objavili už v roku 1869 a existujú v rôznych dizajnových úpravách, ktoré často zahŕňali aj viac kolies pre lepšiu stabilitu.
- Problémy s bezpečnosťou: Monowheely sú známe svojou nebezpečnosťou, a to hlavne pre svoju nestabilitu a obmedzenú viditeľnosť.
- Súčasné pokusy a inovácie: Aj napriek ich neúspechu, monowheely stále priťahujú nadšencov, ktorí ich vyvíjajú a zdokonaľujú na súkromné účely.
História a vývoj monowheelu
Vznik monowheelov sa datuje do roku 1869, keď prvý prototyp vyrobil frantúzsky vynálezca Russo. Neskôr vznikli rôzne verzie, ktoré skúmali možnosti osobnej dopravy, podobne ako dvojkolky a motocykle. V 20. storočí, keď sa motory začali pridávať do bicyklov, aj monowheely prešli podobným vývojom.
Jednou z najznámejších verzií bol Dinosphere od Dr. JH Purvesa, ktorá bola širšia a poskytovala aspoň nejaký výhľad dopredu. Napriek tomu, že niektoré verzie dokázali prekonávať vzdialenosti rýchlosťou až 48 km/h, stále si nezískali priazeň širšej verejnosti.
Prečo monowheel neuspeli?
Hoci monowheely prinášajú isté výhody ako menší odpor pri pohybe vďaka jednému kolesu, ich základné nevýhody ako nestabilita a zlá viditeľnosť ich odsúdili na zánik. Obvyklým problémom bývalo "gerbľovanie" pri rýchlom zastavení, ktoré cestujúcemu mohlo spôsobiť vážne zranenia.
Lepšie systémy riadenia a brzdy, ktoré sú dnes bežné v automobiloch a motocykloch, v minulosti u monowheelov chýbali. Preto ich bolo náročné ovládať a ešte náročnejšie bezpečne zastaviť, čim sa stávali nepoužiteľnými na verejných komunikáciách.
Súčasnosť a budúcnosť monowheelov
Napriek tomu, že monowheely nikdy nedosiahli komerčný úspech, občas ich možno nájsť ako súčasť cirkusových vystúpení. Dnešní kutilovia a nadšenci, ako Kerri McLean, ich používajú ako výzvu, aby preskúmali, či môžu vyrobiť bezpečnejšie verzie. Aj keď bežný spotrebiteľ na trhu takmer nemá šancu kúpiť si monowheel, niektoré modely sú k dispozícii pre tých, ktorí sú ochotní si za svoju zábavu priplatiť.
Záver
Monowheely sú pozoruhodným príkladom inovácií, ktoré sa nestali úspešnými, no napriek tomu ponúkajú zásadné poznatky o púhychoch technológií a potenciále dizajnu. Možno nikdy nezaplnia cesty, ale ostanú ako dôkaz odvahy niektorých vynálezcov ísť proti prúdu.
Dôležité odkazy
- Monowheel a jeho vývoj: Video o Monowheele na YouTube
- Rôzne vynálezy a pokusy: Múzeum Auto & Technik v Nemecku
Tento článok poskytuje pohľad na fascinujúci svet monowheelov, ktorý, aj keď zostal na okraji histórie dopravy, stále priťahuje zvedavé pohľady moderných inovátorov.
Približne 160 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.80 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()