Mohla by veda skoncovať smrť? - s Arielom Zeleznikow-Johnstonom

V dávnej minulosti bolo lietanie pre človeka iba mýtom. Dnes je cestovanie lietadlom bežnou súčasťou nášho života. Predstavte si, že by sme s rovnakým pohľadom pozerali na nesmrteľnosť. Táto myšlienka, hoci sa zdá byť vzdialená, je témou aktuálneho bádania a úvah v modernej vede. Ariel Zeleznikow-Johnston, neurovedec z Monash University, nás vo svojom videu a prednáške pre Kráľovskú inštitúciu naviguje svetom, kde smrť môže byť definovaná úplne inak, než sme si dosiaľ vedeli predstaviť.

Kľúčové poznatky

1. Definícia smrti sa mení - Tradičné chápanie smrti ako zastavenie srdcovej činnosti alebo dýchania je zastarané. Smrť je skôr strata osobnej identity, ktorá je zakódovaná v štruktúrach mozgu.
2. Pokroky v brain preservácii - Nové techniky konzervácie mozgu nám poskytujú šancu na uchovanie mysle, čo by mohlo jedného dňa umožniť naše "oživenie".
3. Etické a filozofické úvahy - Snahy o zrušenie smrti otvárajú aj množstvo etických otázok, ako sú dopady na populáciu, zdroje planéty a individuálne zmysel života.

Ako dlho by sme chceli žiť?

Jedna z úvodných otázok Zeleznikow-Johnstona vyzýva k úvahe: Ak by sme mali na výber, koľko rokov by sme chceli prežiť? Väčšina ľudí by si vybrala predĺžený život, ak by to znamenalo zachovanie dobrého fyzického a psychického zdravia. Skúmanie tejto otázky vedie k širším debatám o tom, ako postupne starneme a umierame.

Krátkodobá a dlhodobá uchovanie

V súčasnosti už existujú techniky ako kryonika, kde sa ľudia po svojej smrti zmrazujú s nádejou, že ich technológia budúcnosti oživí. Problémom sú však poškodenia tkanív počas procesu zmrazovania a sušenia. Nové metódy, ako je stabilizovaná kryoprezervácia, ponúkajú lepšiu ochranu pred týmito škodlivými efektmi.

Osobná identita a jej uchovanie

Téma osobnej identity je základom pre porozumenie, čo to znamená "život". Podľa Zeleznikow-Johnstona nesmrteľnosť neznamená zachovať len fyzické telo, ale predovšetkým myseľ a jej spojenia v mozgu, tzv. "konnektóm". Úspešné projekty s mozgom ovocnej mušky ukazujú, že je možné digitálne mapovať neurónové siete, čo by raz mohlo platiť aj pre ľudský mozog.

Etické a spoločenské dôsledky

Nesmrteľnosť prináša aj náročné etické otázky: bude mať každý prístup k takýmto technológiám? Ako by ovplyvnila populačný rast a environmentálnu udržateľnosť? Ako ovplyvní význam a zmysel života? Diskusie o týchto témach sú nevyhnutné predtým, než sa technológie stanú realitou.

Záver

Aj keď sa možnosť nesmrteľnosti zatiaľ javí ako vzdialená, diskusie, ktoré generuje, majú potenciál upriamiť našu pozornosť na budúcnosť, kde technologický pokrok môže drasticky zmeniť naše základné pochopenie života a smrti. Otázkou zostáva, či dokážeme vytvoriť svet, v ktorom by naši potomkovia chceli oživiť našu generáciu.

Dôležité odkazy na štúdie a ďalšie informácie:

• Ariel Zeleznikow-Johnston: The Future Loves You: How and Why We Should Abolish Death
• Prednáška zaznamenaná v Kráľovskej inštitúcii

Zaujímavé otázky a odpovede z prednášky si môžete pozrieť tu. Tento článok len načrtáva fascinujúcu tému s obrovským potenciálom meniť budúcnosť ľudstva. času na hlbšie zamyslenie a diskusiu o tom, akú budúcnosť si skutočne želáme.

Približne 92 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.46 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.