Michael Hudson o dlhu, Číne a budúcnosti ekonomiky
Michal Hudson odhaľuje prepojenie krížových výprav, cirkvi a vzniku finančného systému. Argumentuje, že moderné štáty slúžia predovšetkým splácaniu dlhov medzinárodným bankárom a kritizuje súčasnú ekonomickú politiku USA voči Číne.
V tomto fascinujúcom rozhovore s Michalom Hudsonom sa Robinson Erhardt ponoril do hlbín ekonomickej histórie, od krížových výprav až po súčasné výzvy spojené s AI a geopolitickými zmenami. Hudson argumentuje, že moderný svet je formovaný dlhom a mocou medzinárodných bankárov, pričom štáty slúžia predovšetkým na splácanie tohto dlhu. Rozoberá pôvodné motivácie krížových výprav, úlohu katolíckej cirkvi v rozvoji finančného systému a kritizuje súčasnú ekonomickú politiku, najmä americký prístup k Číne a sociálnemu zabezpečeniu.
Kľúčové poznatky
- Prechod od manuálnej práce k robotike: Automatizácia mení globálny trh práce a vytvára nové výzvy pre zamestnanosť.
- Politika USA voči čínskym študentom: Vyhostenie 200-tisíc čínskych študentov študujúcich v USA je kontraproduktívne, Čína túto situáciu vítala.
- História ako kľúč k pochopeniu súčasnosti: Hudsonova kniha preskúmava základy západnej finančnej histórie a odhaľuje prepojenia medzi historickými udalosťami a súčasnými ekonomickými problémami.
- Vzostup medzinárodného bankovníctva: Medzinárodný bankový sektor získal kontrolu nad vládami, ovplyvňujúc ich organizáciu a smerovanie.
- Cirkvi a krížové výpravy: Krížové výpravy slúžili nielen na dobývanie Svätej zeme, ale aj na kontrolu iných kresťanských krajín a potlačenie hnutia za nezávislosť.
- Dlhový systém a moderné štáty: Moderné štáty sú primárne konštruované ako nástroje na vyberanie daní pre bankový sektor.
Krížové výpravy, Cirkvi a Pôvod Finančného Systému
Hudson argumentuje, že krížové výpravy neboli len náboženskými misiami, ale aj ekonomickými stratégiami slúžiacimi na kontrolu a zber daní. Katolícka cirkev si vytvorila systém moci známy ako "imperial papacy", ktorý ovládal vzťahy medzi kráľmi a cirkvou. Na financovanie vojen začali vlády vytvárať obchodné monopoly (napríklad v Anglicku s vlnou) a uvalili dane na občanov, čo bolo uľahčené medzinárodnými bankármi.
Legitimizácia Bankového Úveru a Zmena Teológie
V 13. storočí sa cirkevní učenci pokúsili legitimizovať úverové praktiky rozlišovaním medzi "úrokom" (povoľaným pôžičkovaním) a "ušierom". Argumentovali, že veritelia si zaslúžia kompenzáciu za stratený zisk a poplatky za oneskorenie platby. Tento systém vytvoril diery v zákone, ktoré umožnili vysoké úrokové sadzby (až 44% s penalizáciami). Cirkev sa spočiatku zamerala na produktívne pôžičky pre zahraničný obchod, ale neskôr ignorovala financovanie vojen.
Vplyv Cirkvi a Bankárov: Zmena Hierarchie Moci
Pôvodne boli veritelia spoločensky podriadení dlžníkom. S nástupom bankovníctva sa však situácia zmenila, keď králi a cirkev stali sa hlavnými dlžníkmi, čím sa bankári dostali na pozíciu moci po boku vládcov. Pápež Leo X (1515) legitimizoval úrokové sadzby pre financovanie obnovy Baziliky svätého Petra, čo v podstate prerábalo kresťanskú teológiu a podporilo usurerstvo.
AI, Robotika a Budúcnosť Ekonomiky
Hudson varuje pred dopadom AI a robotiky na ekonomiku, ktoré podľa neho predstavujú novú priemyselnú revolúciu. Kritizuje súčasnú americkú politiku voči Číne, ktorá bráni rozvoju domáceho priemyslu kvôli závislosti od outsourcingu a zameraniu sa na sektory založené na "rent-seeking". Zdôrazňuje, že rast dlhu a finančializácia sú hlavnými faktormi ekonomickej nestability.
Dlhy, Klimatická Zmena a Alternatívne Modely
Hudson poukazuje na to, že moderné štáty sú primárne zamerané na obsluhu medzinárodných veriteľov, pričom daňová politika uprednostňuje splácanie dlhov pred rozvojom krajiny. Klimatická zmena tento problém ešte zhoršuje, zvyšujúc náklady na poistenie, spôsobujúc škody na majetku a zaťažujúc fiškálne systémy. Navrhuje, aby sa spoločnosť rozhodla, či uprednostní veriteľov alebo dlžníkov, pričom Čína predstavuje alternatívny model založený na verejnej kontrole nad peniazmi a úvermi.
Odporúčania a Zamyslenia
Rozhovor s Michalom Hudsonom ponúka hlboký pohľad do histórie ekonomiky a jej prepojenia so súčasnými výzvami. Je dôležité pochopiť, ako historické udalosti formovali dnešný svet a aké alternatívne modely existujú na dosiahnutie udržateľnejšieho a spravodlivejšieho ekonomického systému. Je potrebné kriticky prehodnotiť súčasné ekonomické modely a hľadať cesty, ako presunúť moc od veriteľov k dlžníkom a zabezpečiť tak prosperitu pre všetkých.
Zdroje a Odkazy
- Michael Hudson: https://michael-hudson.com/
- Temples of Enterprise: https://a.co/d/a3c53dm
- Robinson Erhardt: http://robinsonerhardt.com
Približne 327 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.64 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Michael Hudson o dlhu, Číne a budúcnosti ekonomiky
Zdôvodnenie: Článok sa hlboko ponoril do ekonomickej histórie a geopolitiky. Prepojenie krížových výprav s moderným dlhovým systémom je komplexné a zaujímavé. Zohľadňuje viaceré faktory, aj keď by mohlo byť viac detailov o alternatívnych modeloch.
Zdôvodnenie: Argumenty sú zaujímavé a rozsiahle, no chýba viacero konkrétnych zdrojov na podporu niektorých tvrdení. Hudsonove názory sú známe, ale explicitné odkazy by zvýšili dôveryhodnosť.
Zdôvodnenie: Článok prezentuje silný názor Michala Hudsona a zameriava sa na jeho argumenty o dlhu a bankách. Chýba vyváženejšie zobrazenie iných perspektív; používa emotívne výrazy ako 'kontrolu' a 'ušierstvo'.
Zdôvodnenie: Článok primárne analyzuje a kritizuje historické a súčasné ekonomické systémy. Hoci naznačuje alternatívne modely (napr. Čína), neposkytuje konkrétne, realizovateľné riešenia.
Zdôvodnenie: Článok kritizuje súčasnú ekonomickú politiku a zdôrazňuje vplyv dlhu a bankovného sektora, čo naznačuje skôr konzervatívny pohľad na ekonomické systémy a mocenské štruktúry.
Komentáre ()