Mezozoické zmeny v Aljaške: História kontinentu

Predstavte si, že sa vraciate o milióny rokov dozadu, do doby dinosaurov. Ale namiesto obľúbených scenérií z filmov, poletujeme na severozápadné pobrežie Severnej Ameriky – konkrétne do Aljašky a Kanady. Práve tu sa odohrávali fascinujúce geologické udalosti počas mezozoika, obdobia, ktoré nám prinieslo dinosaurov a formovanie dnešných kontinentov. V poslednej prednáške Dr. Sarah Roeske z University of California, Davis, sme sa dozvedeli o komplexnej histórii tohto regiónu a jeho prepojení s inými časťami sveta. Poďme sa na to pozrieť bližšie!

Ako vznikali pohoria a oceány?

Roeskein výskum sa zameriava na tzv. Perry Laurentian terény – kusy kontinentálnej kôry, ktoré kedysi tvorili súčasť Severnej Ameriky, ale v priebehu času sa odtrhli a opäť sa spojili s Laurentiou (starý názov pre Severnú Ameriku). Tieto terény vznikali už počas devónu a neskôr sa zrútili do tzv. Slide Mountain Ocean bazínu na začiatku mezozoika. Ďalším zaujímavým prvkom je Cash Creek assemblage, ďalší oceánsky bazín z tohto obdobia.

Pôvodne boli tieto terény zhromaždené blízko Sibíri, Baltiku a severnej časti Laurentie v oblasti známej ako Suran. Neskôr sa rozptýlili po Panthalase, obrovskom oceáne, ktorý obklopoval starý superkontinent Pangea. Niektoré z nich, napríklad terény v Arktickej Aljaške, zostali pozadu a sledovali okraj kontinentu.

Spojenia s ďalekými krajinami: Fungi ako prepojenie

Jednou z najzaujímavejších informácií, ktoré Roeske prezentovala, bolo objavenie podobných druhov húb v oblastiach Aljašky a Kanady, ako aj v tých, čo sa nachádzajú na ďalekom východe. To naznačuje možnú spojitosť medzi subdukčnými zónami – miestami, kde jedna tektonická doska klesá pod druhú – a potenciálne aj kontinuitu podmorskej krajiny.

Zrážky a transformácie: Ako sa menila Aljaška?

V strednom jurskom období sa väčšina terénov z Arktického sveta zrútila k okraju Laurentie, čím zanikli staré okrajové bazény medzi Tichým oceánom a Severnou Amerikou. Aljaška vtedy vykazovala odlišné prvky – oblúkové systémy a podmorské panvy – než Kanada.

Roeske tiež diskutovala o rôznych interpretáciách subdukčnej polarity, teda smeru pohybu tektonických dosiek. V južnej Aljaške sa bazény zatvárali neskôr ako v Kanade. Kľúčovým indikátorom týchto zrážok sú rozsiahle modrošedé bridlice (blue schists), ktoré sa nachádzajú na severe a juhu Aljašky.

Dva subdukčné systémy a transformačná hranica

Najzaujímavejšie je, že v najstarších obdobiach kriedy existovali údajne dva paralelné subdukčné pásy pod oblasťami známe ako Insular a Perurent terény. Roeske navrhuje možnosť transformačnej hranice – miesta, kde sa tektonické dosky posúvajú vedľa seba – na vysvetlenie náhlych zmien v oblastiach modrošedých bridlíc a potenciálneho otvorenia Kanadského bazínu. Táto hranica mohla byť pôvodne ľavotočivá (sinistral), neskôr však narušená pravotočivými zlomeninami.

Čo nás čaká v budúcnosti?

Roeske upozornila na to, že vzťah medzi tzv. Farewell terénom a ďalšími terénmi zostáva nejasný a predstavuje oblasť pre ďalší výskum. Je jasné, že história Aljašky je oveľa komplexnejšia, než si dokážeme predstaviť, a geológovia budú naďalej odhaľovať jej tajomstvá.

Kľúčové poznatky:

• Perry Laurentian terény: Kusy kontinentálnej kôry, ktoré sa v priebehu času odtrhli a opäť spojili s Laurentiou.
• Subdukčné zóny: Miesta, kde jedna tektonická doska klesá pod druhú, čo vedie k vzniku pohorí a vulkanizmu.
• Modrošedé bridlice (blue schists): Dôležité geologické nálezy, ktoré nám pomáhajú pochopiť mezozoické subdukčné udalosti v Aljaške.
• Transformačná hranica: Miesto, kde sa tektonické dosky posúvajú vedľa seba, čo môže viesť k zemetraseniam a deformácii krajiny.

Odporúčania a úvahy:

Roeskein prednáška nám ukázala, aké fascinujúce a komplexné sú geologické procesy, ktoré formovali náš svet. Je dôležité pokračovať v bádaniach a objavovaní minulosti našej planéty, aby sme lepšie porozumeli jej súčasnému stavu a predpovedali budúcnosť. Výskum v Aljaške nám ukazuje, že história kontinentov je plná prekvapení a neustále sa mení.

Zdroje:

• Geological Society of America Annual Meeting (2020) - https://www.geosociety.org/

Približne 140 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.70 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.