Megatsunami v Aljaške a Kanade: Čo stojí za nárastom?

Vzácne megatsunamy zasiahli pobrežia Aljašky a Kanady, vyvolané rozsiahlymi zosuvmi pôdy. Vedci varujú pred nárastom týchto lokálnych vĺn, ktoré sú často spojené s klimatickými zmenami a tajením ľadovcov.

Megatsunami v Aljaške a Kanade: Čo stojí za nárastom?
Photo by 88123769@N02/Flickr

Nedávno sme boli svedkami niekoľkých pozoruhodných udalostí – obrovských megatsunami, ktoré zasiahli pobrežia Aljašky a Kanady. V auguste 2025 sa do fjordu Tracy Arm v Aljaške zrútil rozsiahly skalný masív a vyvolal vlnu vysokú takmer pol kilometra! A len o niekoľko mesiacov skôr, v decembri 2024, podobná udalosť zasiahla rieku Takhini v Kanade. Anton Petrov vo svojom najnovšom videu na YouTube tieto udalosti analyzuje a vysvetľuje, prečo sa s takýmito javmi stretávame čoraz častejšie. Ide o lokálne vlny, ktoré vznikajú náhlym posunom podmorského materiálu – rozsiahlymi zosuvmi pôdy alebo vulkanickou činnosťou – a nie sú to globálne tsunami, ktoré poznáme z filmov.

Kľúčové poznatky

  • Nárast megatsunami: V posledných rokoch zaznamenávame výrazný nárast týchto obrovských vĺn.
  • Tracy Arm (Aljaška): Zosuv pôdy vyvolal megatsunamu s výškou až 500 metrov – druhá najvyššia zaznamenaná vlna tohto typu.
  • Takhini River (Kanada): Zosuv pôdy do rieky Takhini vytvoril megatsunamu plnú ľadových kusov, ktorá zničila vegetáciu a posunula veľké množstvo ľadu.
  • „Sage“ efekt: Megatsunami vytvárajú unikátny jav známy ako „sage“, ktorý je podobný vlnám v menšom vodnom objeme a môže trvať veľmi dlho – až týždne!
  • Príčiny: Hlavnými faktormi sú ustupujúce ľadovce, ktoré odstraňujú prirodzenú podporu pre strmé fjordy, a tajenie permafrostu, ktoré destabilizuje svahy.
  • Možné predzvesti: Vedci hľadajú potenciálne seizmické signály, ktoré by mohli signalizovať blížiacu sa zosuv pôdy a umožniť včasné varovanie.

Megatsunami: Lokálna sila s obrovským potenciálom

Na rozdiel od tsunami, ktoré vznikajú pri rozsiahlych podmorských zemetraseniach a šíria sa po celom svete, megatsunamy sú lokálne javy. Ich výška je ohromujúca – často presahujú 100 metrov, pričom v prípade Tracy Arm dosiahli až neuveriteľných 500 metrov! Tieto vlny vznikajú náhlym posunom veľkého množstva materiálu do mora, napríklad rozsiahlymi zosuvmi pôdy alebo erupciami podvodných vulkánov.

V prípade Aljašky a Kanady ide o dôsledok klimatických zmien. Ľadovce ustupujú rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým, čo odstraňuje prirodzenú podporu (tzv. buttressing) pre strmé fjordy. Tajenie permafrostu navyše destabilizuje svahy a zvyšuje pravdepodobnosť zosuvov pôdy. Predstavte si to takto: fjord je ako obrovská miska, ktorej strany sú podopreté ľadom. Keď sa ľad stráca, steny misky sa stanú nestabilnými a môžu sa zrútiť do vody, čím vyvolajú megatsunamu.

Unikátny „Sage“ efekt: Vlna, ktorá nekončí

Anton Petrov vo videu tiež upozorňuje na zaujímavý jav spojený s megatsunamami – tzv. sage efekt. Ide o dlhotrvajúce vlnenie vody po hlavnej vlne, ktoré pripomína vlny v menšom vodnom objeme. V prípade Tracy Arm tento efekt trval až 34 hodín a v Grónsku dokonca deväť dní! Vedci stále skúmajú príčiny tohto javu, ale je jasné, že megatsunamy majú na okolie obrovský a dlhodobý dopad.

Hľadanie predzvestí: Môžeme sa pripraviť?

Je možné včas zistiť, kedy hrozí zosuv pôdy a následné megatsunami? Výskum minulých udalostí, ako napríklad katastrofa v Carters Fjord v roku 2017, ukázal, že pred zosuvmi sa môžu vyskytnúť slabé seizmické signály. Vedci teraz používajú satelitné radarové snímky a seizmickú analýzu na monitorovanie nestabilných svahov a identifikáciu oblastí s vysokým rizikom. Aj keď je včasné varovanie stále výzvou, pokrok v technológiách nám môže pomôcť lepšie sa pripraviť na tieto nebezpečné javy.

Záver: Pozorovanie a monitoring sú kľúčové

Megatsunamy predstavujú vážne riziko pre pobrežné komunity v arktických oblastiach. Nárast týchto udalostí v posledných rokoch je alarmujúci a zdôrazňuje potrebu dôkladného monitorovania, výskumu a investícií do systémov včasného varovania. Pochopenie príčin a správania megatsunami je kľúčové pre ochranu života a majetku v týchto zraniteľných oblastiach.

Zdroje:

Hodnotenie článku:
Megatsunami v Aljaške a Kanade: Čo stojí za nárastom?

Hĺbka a komplexnosť obsahu (7/10)+
Povrchné / ZjednodušenéHlboká analýza / Komplexné

Zdôvodnenie: Článok dobre vysvetľuje fenomén megatsunam a ich príčiny (ustupujúce ľadovce, tajenie permafrostu). Analyzuje aj „sage“ efekt a hľadá predzvesti. Hĺbka by mohla byť ešte väčšia pri rozbore technológií monitoringu.

Kredibilita (argumentácia, dôkazy, spoľahlivosť) (7/10)+
Nízka / NespoľahlivéVysoká / Spoľahlivé

Zdôvodnenie: Článok poskytuje zaujímavé informácie o megatsunamiach a ich príčinách. Používa zdroje (USGS, SpringerLink, UNBC Newsroom), čo zvyšuje dôveryhodnosť. Avšak, závislosť od videa Antona Petrova by mohla byť viac kriticky posúdená.

Úroveň zaujatosti a manipulácie (6/10)+
Objektívne / Bez manipulácieZaujaté / Manipulatívne

Zdôvodnenie: Článok sa primárne zameriava na negatívne udalosti a zdôrazňuje nárast megatsunami. Používa emotívny jazyk („alarmujúci“, „obrovský potenciál“) a pripisuje príčiny klimatickým zmenám, čo môže byť jednostranné.

Konštruktívnosť (7/10)+
Deštruktívne / ProblémovéVeľmi konštruktívne / Riešenia

Zdôvodnenie: Článok primárne informuje o probléme megatsunam a ich príčinách. Avšak aj naznačuje možné riešenia (monitoring, seizmické signály, satelitné snímky) a zdôrazňuje potrebu výskumu.

Politické zameranie (5/10)+
Výrazne liberálneNeutrálneVýrazne konzervatívne

Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedecký popis prírodných javov a ich príčiny (klimatické zmeny). Neobsahuje explicitné politické hodnotenia ani odporúčania.

Približne 149 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon