Matematika a kreativita: Prekvapivé spojenie umenia a vedy
Matematika a umenie sú prepojené viac, než si myslíme! Prednáška odhaľuje fascinujúce vzťahy medzi logikou čísel a kreatívnym vyjadrením. Od hudby Messiaena po animácie Pixaru, matematika formuje umenie – štruktúra je kľúčová pre kreativitu.
Viete, že matematika a umenie nemusia byť tak odlišné, ako si myslíme? V fascinujúcej prednáške „The mathematics of creativity“ s Marcusom du Sautoyom sa dozvedáme o hlbokých prepojeniach medzi logikou čísel a kreatívnym vyjadrením. Od starobylých kamenných kruhov až po modernú hudbu, matematika formuje umenie viac, než si často uvedomujeme. Prednáška je doplnená živým vystúpením cellistky Alfie Bekovej, ktorá ilustruje matematické princípy v hudbe.
Kľúčové poznatky
- Matematika ako kreatívna forma: Matematika nie je len o sčítaní a odčítaní; je to tvorivý proces vytvárania vzorov a štruktúr, podobne ako maľovanie alebo poézia.
- Štruktúra je základom kreativity: V umení aj v matematike je štruktúra nevyhnutná pre kreativitu. Igor Stravinský, známy skladateľ, veril, že štruktúra je kľúčová pre umelecké dielo.
- Prvočísla v umení a prírode: Prvočísla sa objavujú nielen v matematike, ale aj v hudbe (Messiaen), v prírode (cikády) a dokonca v Shakespearových hrách.
- Fraktály a moderné umenie: Fraktálne štruktúry, ktoré vznikajú z opakujúcich sa vzorov, sú využívané v animáciách Pixaru a tvorbe vesmírov Marvelu, ale aj v Pollockových obrazoch.
- Platónske telesá v histórii umenia: Platónske telesá, ako je kocka alebo štvorsten, fascinovali umelcov po celé storočia a objavujú sa v mnohých umeleckých dielach.
Matematika – viac než len čísla
Marcus du Sautoy nás prevedie svetom matematiky a ukáže nám, že ide o oveľa viac, ako len počítanie. Inšpirovaný knihou „A Mathematician's Apology“ od G.H. Hardyho, pochopil, že matematika je forma kreativity – tvorba vzorov a štruktúr. Táto myšlienka ho doviedla k tomu, aby sa venoval matematike, hoci si stále udržiaval vášeň pre hudbu, divadlo a vizuálne umenie.
Prvočísla: Kľúč k harmónii a kódu
Prvočísla, tie, ktoré sú deliteľné len samými sebou a 1, sa ukážu byť oveľa zaujímavejšie, než by si človek pomyslel. Skladateľ Olivier Messiaen ich využil vo svojom „Quartet for the End of Time“ na vytvorenie zvláštneho, znepokojujúceho rytmu. Prvočísla sa vyskytujú aj v prírode – cyklus cikád je založený na prvočíslach, čo im umožňuje prežiť a rozmnožovať sa bez konkurencie s inými druhmi. A dokonca aj William Shakespeare ich údajne používal ako skrytý kód vo svojich hrách, aby zdôraznil dôležité momenty.
Fraktály: Nekonečné vzory v umení a prírode
Fraktály sú geometrické tvary, ktoré sa opakujú v menšom a menšom meradle. Vytvárajú nekonečné vzory, ktoré sa vyskytujú v prírode – od vetvenia stromov po tvar pobrežia. Moderní umelci ich využívajú na vytváranie realistických prostredí pre animácie (Pixar) alebo na navrhovanie mimozemských svetov (Marvel). Jackson Pollock, známy svojimi „drip paintings“, tiež nevedome využíval fraktály vďaka chaotickej povahe jeho techniky.
Zanarchis a geometria kubu: Matematika v hudbe
Prednáška sa zameriava aj na gréckeho architekta a skladateľa Zanarchisa, ktorý vytvoril unikátne dielo „Nomus Alpha“ pre sólové čembalo. Toto dielo je postavené okolo symetrií kubu – 24 pohybov, ktoré zodpovedajú rôznym symetriám tohto geometrického tvaru. Každý roh kubu predstavuje hudobnú myšlienku a Zanarchis vytvára komplexné vzory kombinovaním týchto symetrií, čím vzniká fascinujúca hudobná štruktúra.
Matematika a kreativita: Komplementárne sily
Marcus du Sautoy nám ukazuje, že matematika a umenie nie sú protiklady, ale skôr komplementárne sily. Matematika poskytuje štruktúru a logiku, zatiaľ čo umenie prináša emócie a fantáziu. Spolu vytvárajú niečo jedinečné a krásne.
Záver
Prednáška „The mathematics of creativity“ je povzbudením na hľadanie prepojení medzi zdanlivými odlišnými oblasťami vedy a umenia. Ukazuje nám, že matematika môže byť zdrojom kreativity a inšpirácie, a že umenie môže pomôcť pochopiť zložitú logiku sveta okolo nás.
Zdroje:
- The Royal Institution - https://www.rigb.org/
- Marcus du Sautoy – https://maths.ox.ac.uk/people/marcus-du-sautoy
Približne 240 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.20 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()