Máme vôľu a budú ju mať aj AI? Pohľad Sabine Hossenfelder

V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o slobode voľby, zvlášť s ohľadom na rozvoj umelej inteligencie. Fyzika Sabine Hossenfelder v zaujímavej diskusii s Dr. Brianom Keatingom prináša provokujúce názory, ktoré môžu zmeniť pohľad na túto tému. Argumentuje, že slobodná vôľa ako taká neexistuje a je determinovaná zákonmi fyziky. Napriek tomu, ľudia konajú, ako keby ju mali. Táto paralela vyvoláva zásadné otázky o podstate vedomia, fungovania AI a potenciálu kvantových počítačov odhaliť skryté zákony reality.

Kľúčové poznatky z diskusie

Sabine Hossenfelder predstavuje niekoľko kľúčových myšlienok, ktoré je potrebné si uvedomiť:

• Determinizmus a slobodná vôľa: Slobodná vôľa je ilúzia, všetko je determinované fyzikálnymi zákonmi.
• Agentúra AI: AI nemá slobodnú vôľu v ľudskom zmysle, ale môže mať merateľný stupeň agentúry založený na vnútornom uvažovaní.
• Kvantové počítače a realita: Kvantové počítače môžu odhaliť hlbšie pochopenie reality a potenciálne vyvrátiť naše súčasné predstavy.
• Akademický pokles: Hrozí pokles akademickej rigoróznosti v dôsledku systémových problémov, ako sú zlé motivačné štruktúry.
• „AI slop“: Prevalencia AI generovaného obsahu ohrozuje vedecké publikovanie a kvalitu výskumu.

Slobodná vôľa: Ilúzia alebo skutočnosť?

Sabine Hossenfelder sa opiera o deterministický pohľad na svet, kde každý jav je výsledkom predošlých udalostí a fyzikálnych zákonov. To znamená, že naše rozhodnutia nie sú slobodné, ale predurčené. Tento názor zdieľajú aj významní filozofi ako Sam Harris, Dan Dennett a Robert Sapolsky. Napriek tomu si všimli paradox: ľudia sa správajú, ako keby mali slobodnú vôľu.

Hossenfelder sama prešla zmenou perspektívy po vyriešení komplexného problému. Vtedy si uvedomila, že jej konanie bolo determinované a že to nemusí byť nutne negatívne. Skôr naopak – akceptovanie determinizmu jej prinieslo pokoj. Začala sa vnímať ako „proces spracovania informácií“, čo ju naučilo viac o tom, ako informácie ovplyvňujú jej konanie.

AI a agentúra: Má umelá inteligencia slobodnú vôľu?

Diskusia sa presunula k otázke umelej inteligencie. Hossenfelder tvrdí, že AI nemá slobodnú vôľu v rovnakom zmysle ako ľudia, ale môže mať merateľný stupeň agentúry. Agentúra je schopnosť rozhodovať sa a konať na základe vnútorného uvažovania, nie len reagovať na vonkajšie podnety. AI s dostatočnou komplexitou môže vykazovať správanie, ktoré pripomína ľudskú agentúru.

Einsteinova „šťastná myšlienka“ a technologický „lock-in“

Keating sa dotkol aj Einsteinovej „šťastnej myšlienky“, ktorá súvisí s voľným pádom a relativitou. Neskôr prešli k fenoménu „technologického lock-inu“, kde historické rozhodnutia v oblasti technológií, ako je šírka rímskeho voza, ovplyvňujú budúci vývoj (napríklad rozchod koľaje). Tento jav ilustruje, ako minulé voľby môžu obmedzovať možnosti.

Kvantové počítače: Potenciál presahujúci simulácie

Hossenfelder verí, že kvantové počítače majú potenciál presahujúci len simuláciu kvantových systémov a kryptoanalýzu. Finančné optimalizácie sú jedným z príkladov, kde by mohli priniesť významné zlepšenia.

Kritika „Teórie všetkého“ a potreba experimentálneho prístupu

Sabine Hossenfelder kritizuje nadmerný dôraz na hľadanie „teórie všetkého“. Podľa nej je potrebné venovať viac pozornosti praktickým otázkam, ako je jadrová fúzia a kvantové počítače. Začína si účtovať poplatok 1000 dolárov za hodinu za otázky týkajúce sa týchto tém a výnosy venuje na charitu.

Zdôrazňuje potrebu experimentálneho prístupu v teoretickej fyzike, s dôrazom na pochopenie experimentálnych techník a analýzu dát. Ak by mala neobmedzené finančné prostriedky, investovala by do experimentov testujúcich predpovede z riešení nekonzistencií vo fyzike, najmä v oblasti kvantovej gravitácie a problému merania v kvantovej mechanike.

Akademický pokles a hrozba „AI slopu“

Hossenfelder otvorene kritizuje pokles akademickej rigoróznosti, ktorý pripisuje systémovým problémom, ako sú motivačné štruktúry, ktoré uprednostňujú nízkorizikový výskum. Vyjadruje tiež vážne obavy z prebujeravania AI generovaného obsahu („AI slopu“), ktorý by mohol zaplaviť vedecké časopisy a viesť k menej rigoróznej vede, pretože sa bude kladať dôraz na osobnú povesť namiesto externého posudzovania.

Záver: Otázky bez jednoznačných odpovedí

Diskusia s Sabine Hossenfelder nám ukazuje, že otázka slobodnej vôle a jej implikácie pre AI sú komplexné a vyžadujú si hlboké premýšľanie. Aj keď deterministický pohľad na svet môže byť rušivý, zároveň otvára nové perspektívy a podnecuje k zvedavosti o fungovaní reality.

Referencie:

• Sabine Hossenfelder YouTube Channel: https://www.youtube.com/@SabineHossenfelder

Približne 222 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.11 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.