Kto bola Ašera – manželka Jahveho?

Video od Esoterica sa ponorilo do fascinujúcej a často prehliadanej histórie božstva Ašery, ktorá v minulosti zohrávala dôležitú úlohu v náboženstvách Stredného Východu. Od starobabylonských textov až po kabalistické interpretácie, video odhalilo rozsiahly vývoj a význam tejto postavy, pričom sa zameralo na otázku, či bola Ašera manželkou Jahveho a prečo jej uctievanie bolo postupne potláčané.

Kľúčové poznatky

• Dva prístupy k monoteizmu: Monoteizmus v západnom svete sa vyvíjal dvoma spôsobmi: buď filozofickým argumentom o vzniku všetkého z ničoho, alebo prostredníctvom postupného potláčania iných bohov a ich znižovania na menšie role.
• Ašera – od manželky k symbolu: Ašera pravdepodobne prešla procesom „subtrakcie“, kde bola jej rola manželky alebo spoločníčky Jahveho postupne oslabovaná a nakoniec odstránená.
• Starobabylonské korene: Už v 18. storočí pred Kr. sa Ašera (Ashu) objavuje v sumerských textoch, kde je spájaná s amoritským bohom Amuru a označovaná ako „Dáma z hory“ s erotickými konotáciami.
• Hittitská mytológia: Hittitský text opisuje Ašeru pokúšajúcu sa zviesť boha búrky, čo odráža podobné témy v neskorších baalských mýtoch.
• Ugaritská Atherat – matka bohov: V ugaritských textoch je Atherat manželkou Elu a matkou mnohých bohov (vrátane Yamu a Motu), pričom predstavuje silnú ženskú postavu s komplexným vzťahom k Baalovi.
• Biblické zmienky o Ašerách: Hebrejská Biblia spomína „Ašery“ najmä v kontexte odsúdenia Izraelitov za uctievanie drevených stĺpov alebo sošiek, ktoré boli považované za hriech.
• Inskripcie a otázka manželstva: Dve inskripcie z 8. storočia pred Kr. zo Sináhu a Edomu spomínajú „Jahveho a jeho Ašeru“, čo naznačuje možný vzťah medzi nimi, hoci interpretácie sú rôzne.
• Kabalistická obnova: Kabala v Zohare argumentuje, že zákaz uctievania Ašery bol spôsobený snahou o udržanie rovnováhy a vidí ju ako ženskú božskú prítomnosť (Shina).

História a vývoj Ašery

Ašera je postava, ktorej história sa stráca v hmlistom úsvite starobabylonskej civilizácie. Už v 18. storočí pred Kr. sa jej meno objavuje v sumerských textoch, kde je spájaná s amoritským bohom Amuru a charakterizuje ju titul „Dáma z hory“. Táto prvá zmienka naznačuje, že Ašera bola uctievaná ako významné božstvo už v dobe pred vznikom monoteistických náboženstiev.

V Hittitskej ríši sa Ašera objavuje v mytologických príbehoch, kde je zobrazená ako postava pokúšajúca sa zviesť boha búrky. Tento motív sa neskôr opakuje aj v baalských mýtoch, čo naznačuje širší kult a význam Ašery v oblasti Stredného Východu.

Najrozsiahlejšie informácie o Ašere pochádzajú z ugaritských textov, konkrétne z Kerro mýtu a Baal cyklu. Tu je Atherat (ugaritská verzia Ašery) manželkou Elu, matkou mnohých bohov a silnou ženskou postavou s komplexným vzťahom k Baalovi. Jej úloha matky bohov a jej postavenie vedľa najvyššieho boha ju robí jednou z najvýznamnejších ženských postáv v ugaritskej mytológii.

Ašera v Hebrejskej Biblii a jej potlačenie

V Hebrejskej Biblii sa Ašera spomína najmä v kontexte odsúdenia Izraelitov za uctievanie drevených stĺpov alebo sošiek, ktoré boli označované ako „Ašery“. Deuteronomistickí autori považovali toto uctievanie za hriech a odsudzovali ho ako „abominačný“. Je však otázkou, či sa tieto zmienky vzťahujú na samotné božstvo Ašeru, drevené objekty reprezentujúce ju alebo na obe.

Dve inskripcie z 8. storočia pred Kr. zo Sináhu a Edomu spomínajú „Jahveho a jeho Ašeru“, čo naznačuje možný vzťah medzi nimi. Avšak interpretácia týchto inskripcií je predmetom diskusií medzi vedcami. Niektorí argumentujú, že pronominálny sufix („jeho Ašera“) naznačuje manželstvo alebo spoločníctvo, zatiaľ čo iní tvrdia, že sa jedná len o odkaz na objekt uctievania.

Postupom času bolo uctievanie Ašery v Hebrejskej Biblii potláčané a nakoniec zakázané. Dôvodmi mohli byť teologické presvedčenie o monoteizme, snaha o konsolidáciu moci Jahveho ako jediného boha a tlak zo strany susedných kultúr.

Kabalistická obnova Ašery

Zaujímavým zvratom v histórii Ašery je jej kabalistická obnova. V Zohare, kľúčovom texte Kabaly, sa argumentuje, že zákaz uctievania Ašery bol spôsobený snahou o udržanie rovnováhy medzi mužským a ženským aspektom božstva. Kabala vidí Ašeru ako Shinu, ženskú božskú prítomnosť, ktorá predstavuje ženskú stránku božstva.

Tento kabalistický pohľad na Ašeru priniesol novú interpretáciu jej postavenia a významu v duchovnom kontexte. Zatiaľ čo Biblia ju odsúdila ako symbol pohanstva, Kabala ju rehabilitovala ako dôležitý aspekt božstva a zdôraznila potrebu rovnováhy medzi mužským a ženským princípmi vo vesmíre.

Záver

História Ašery je komplexná a plná nejasností. Od starobabylonských koreňov až po kabalistickú rehabilitáciu, jej postava prešla dlhou cestou a zohrávala dôležitú úlohu v náboženských a kultúrnych dejinách Stredného Východu. Otázka, či bola Ašera manželkou Jahveho, zostáva predmetom diskusií medzi vedcami, no jej význam ako ženského božstva a symbolu je nepopierateľný.

Odporúčané odkazy:

• Did God Have a Wife?
• A Reassessment of Asherah
• The Cult of Asherah in Ancient Israel and Judah

Približne 233 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.17 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.