Konsolidácia štátnych financií na Slovensku: Kde sú miliardy?

V tomto podcaste Slovenskej akadémie vied sa s hosťom Martinom Hucovským rozoberá téma konsolidácie verejných financií. Diskusia sa zameriava na to, odkiaľ štát berie peniaze, ako ich míňa a prečo je dôležité sledovať vývoj štátneho dlhu. Hucovský vysvetľuje komplexné ekonomické javy zrozumiteľným jazykom a poukazuje na slovenské špecifiká v porovnaní s inými krajinami OECD.

Kľúčové poznatky

• Slovenská daňová štruktúra: Odlišuje sa od rozvinutých krajín vyššími sociálnymi poistkami a nižšími daniami z nehnuteľností.
• Štátny dlh: Neustále rastie, hoci existujú mechanizmy na jeho obmedzenie (tzv. brzda dlhu).
• Brzda dlhu: Hoci bola vytvorená s dobrým úmyslom, v praxi sa ukázala ako neefektívna a má mnoho výnimiek.
• Výdavky na zdravotníctvo: Zvýšené financovanie nemalo výrazný dopad na kvalitu služieb.
• Rastúce úrokové sadzby: Zvyšujú náklady na obsluhu štátneho dlhu, čo predstavuje významnú finančnú záťaž pre štátny rozpočet.
• Porovnanie s inými krajinami: Hucovský poukazuje na príklady ako Fínsko (investície do vzdelávania), Južná Kórea (industrializácia) a Írsko (daňové úľavy pre nadnárodné korporácie).

Ako štát získava peniaze?

Štátne financie sú základom fungovania každej krajiny. Je dôležité vedieť, odkiaľ štát berie peniaze a kam ich míňa. Hlavnými zdrojmi príjmov štátu sú:

• Dane: Najvýznamnejším zdrojom sú dane z príjmu fyzických osôb (daň z vášho platu), daň z pridanej hodnoty (DPH, platíte ju pri nákupe tovarov a služieb) a sociálne poistenie (platby na dôchodky, zdravotné poistenie).
• Eurofondy: Peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Štátne výdavky: Kam smerujú peniaze?

Štát mieri s peniazmi do rôznych oblastí. Najväčšie položky sú:

• Sociálne zabezpečenie: Patrí sem vyplácanie dôchodkov, príspevkov na podporu rodiny a iných sociálnych dávok. Ide o najväčšiu časť štátneho rozpočtu – viac ako tretinu!
• Zdravotníctvo: Financovanie nemocníc, zdravotných poisťovní a poskytovania lekárskej starostlivosti.
• Vzdelávanie: Školstvo od materských škôl až po univerzity.

Štátny dlh: Je to naozaj tak zlé?

Štátny dlh je suma peňazí, ktoré štát požičal od veriteľov (napríklad od bánk alebo zahraničných investorov). Nie každý dlh je zlý! Investície do infraštruktúry (diaľnice, cesty), vzdelávania a výskumu môžu priniesť ekonomický rast a návratnosť investícií. Problém nastáva, keď štát požičiava peniaze na bežné výdavky alebo na financovanie neefektívnych projektov.

Brzda dlhu: Funguje to?

Na Slovensku existuje tzv. brzda dlhu, ktorá má obmedziť rast štátneho dlhu. Je zakotvená v ústave a jej cieľom je zvýšiť dôveru investorov a zabrániť finančnej nestabilite. Hoci bola brzda dlhu zavedená, v praxi sa ukázala ako slabá kvôli rôznym výnimkám a politickým manévrom.

Ponaučenia z minulosti a porovnanie s inými krajinami

Hucovský poukazuje na príklady krajín, ktoré úspešne zvládali konsolidáciu verejných financií:

• Fínsko: Investície do vzdelávania prispeli k dlhodobému ekonomickému rastu.
• Južná Kórea: Industrializácia a technologický pokrok viedli k výraznému zvýšeniu životnej úrovne.
• Írsko: Využitie daňových úľav pre nadnárodné korporácie prilákalo do krajiny investície a vytvorilo pracovné miesta (hoci to prinieslo aj ekonomické riziká).
• Lotyšsko: Drastické úsporné opatrenia počas finančnej krízy v roku 2008 boli bolestivé, ale nakoniec umožnili stabilizáciu ekonomiky.

Čo môžeme robiť?

Konsolidácia verejných financií je komplexný problém, ktorý si vyžaduje dlhodobé a strategické riešenia. Medzi možné kroky patrí:

• Zlepšenie daňovej disciplíny: Zabezpečiť, aby štát vyberal dane efektívne a bojoval proti daňovým únikom.
• Reforma verejných výdavkov: Hľadať spôsoby, ako znížiť neefektívne výdavky a presunúť zdroje do oblastí, ktoré prinášajú najväčší prínos pre spoločnosť.
• Podpora ekonomického rastu: Vytvoriť prostredie priaznivé pre podnikateľov a investície.

Záver

Slovensko stojí pred výzvou konsolidácie verejných financií. Je dôležité sledovať vývoj štátneho dlhu, analyzovať príčiny problému a hľadať efektívne riešenia. Len tak môžeme zabezpečiť finančnú stabilitu krajiny a zlepšiť životnú úroveň obyvateľov.

Dôležité odkazy

• Slovenská akadémia vied: https://www.sav.sk/

Približne 239 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.20 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.