Koniec „Pôvodzovodu“ – Prečo je označenie „postchladničková éra“ zastarané
Koniec „Pôvodzovodu“? Označenie „postchladničková éra“ už neplatí. Svet prešiel do „unipolárneho momentu“, charakterizovaného dominanciou USA, no nástup multipolarity mení svetový poriadok.
Minulý týždeň som si pozrel zaujímavé video od Neutrality Studies, ktoré sa zaoberá tým, ako prehodnocujeme posledných tridsať rokov svetovej politiky. Hlavná myšlienka je jednoduchá: označenie „postchladničková éra“ už nedáva zmysel a je načase ho nahradiť presnejším popisom – „unipolárny moment“. Video argumentuje, že táto éra bola charakterizovaná dominantnou pozíciou Spojených štátov amerických, a že s nástupom nových mocností sa svet mení na multipolárny. Poďme sa na to pozrieť bližšie.
Pamäť je podivne elastická
Video začína zaujímavým tvrdením o pamäti. Často si myslíme, že naše spomienky sú pevné a nemenné, no v skutočnosti nie sú. Udalosti, najmä tie násilné, preformátujú to, ako si spomíname na minulosť. Príkladom je zmena názvu prvej svetovej vojny na druhú svetovú vojnu po druhej svetovej vojne. Podobne aj naše chápanie obdobia po páde Sovietskeho zväzu sa mení vplyvom súčasných udalostí.
Problém s „postchladničkovou érou“
Autor videa vysvetľuje, prečo mu vždy nepríjemne znel termín „postchladničková éra“. Znie to dočasne a ako niečo medzi dvoma vecami – ako plnka v sendviči. História sa totiž nikdy neskončí, dokonca ani Francis Fukuyama, autor slávnej eseje „Koniec dejín“, si myslel, že ide o systém, nielen o obdobie. Použitie tohto termínu tak implicitne priznávalo, že ide o prechodné obdobie, a že niečo nové sa musí blížiť.
Od 9/11 po vojnu na Ukrajine: Hľadanie zlomového bodu
Počas dlhého času sa zdalo, že zlomovým bodom bol útok na New York v roku 2001 a následná „vojna proti teroru“. Táto vojna zasiahla rozsiahle oblasti západnej Ázie a severnej Afriky. Napriek tomu však autor argumentuje, že „vojna proti teroru“ nebola systémovou zmenou. Neotrasila základnými piliermi medzinárodných vzťahov.
Hrozí nám ďalšia svetová vojna?
Autor sa obáva, či budeme na tieto roky spomínať, ako na „druhý medzivojnový čas“, obdobie medzi dvoma katastrofami. Niektorí učenci už argumentujú, že sme v tretej svetovej vojne – tentokrát hybridnej povahy. Iní hovoria o druhej studenej vojne, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu.
Unipolárny moment: Dominancia USA
Napriek tomu autor tvrdí, že kľúčom k pochopeniu posledných tridsať rokov je pojem „unipolárny moment“. Počas tejto éry dominovali Spojené štáty americké – vojensky, ekonomicky, kultúrne a ideologicky. Ostatné krajiny sa prispôsobili tejto skutočnosti. Aj Rusko a Čína sa vtedy snažili ísť s tokom udalostí.
Nástup multipolarity: Nové svetové usporiadanie
Dnes už je však situácia iná. Globálny juh, Čína, Rusko a ďalší aktéri si kartujú vlastné cesty a hovoria „nie“ západným pokusom o ovplyvňovanie sveta. Realistickí teoretici predpovedali, že unipolárna éra nemôže trvať večne – moc láka protipólu a nakoniec sa objavia rivali. Čína vzrástla, Rusko sa zotavilo a ďalšie krajiny ako India, Irán a Brazília začali preberať iniciatívu.
Kľúčové poznatky
- Pamäť je selektívna: Spomienky na minulosť sú ovplyvnené súčasnými udalosťami.
- „Postchladničková éra“ je zastaraná: Termín nepopisuje skutočnú povahu posledných tridsať rokov.
- Unipolárny moment: Dominancia USA po páde Sovietskeho zväzu.
- Nástup multipolarity: Nárast vplyvu iných mocností a prechod k novému svetovému usporiadaniu.
Čo nás čaká?
Autor končí optimistickou poznámkou. Ak sa pozrieme na posledných tridsať rokov, ako na „unipolárny moment“, budúcnosť je stále otvorená. Nemusí to nevyhnutne viesť k tretej svetovej vojne alebo druhej studenej vojne. Možno by sme mohli dosiahnuť nový systém globálnej rovnováhy, ktorý sa vyhne katastrofe.
Odporúčania a úvahy
Video Neutrality Studies nás núti prehodnotiť naše chápanie histórie a súčasnosti. Je dôležité si uvedomiť, že svet sa neustále mení, a že označenia, ktoré sme používali v minulosti, už nemusia byť relevantné. Dúfajme, že diplomacia a rozumné rozhodnutia nám pomôžu vyhnúť sa ďalším katastrofám a vytvoriť spravodlivejší a pokojnejší svet.
Zdroje
- Dmitri Trenin: Argumenty o tretej svetovej vojne
- John J. Mearsheimer: Teória veľmocenských politík (The Tragedy of Great Power Politics)
- Chas Freeman: Multinodálny poriadok
Približne 138 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.69 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Koniec „Pôvodzovodu“ – Prečo je označenie „postchladničková éra“ zastarané
Osoby v článku
Komentáre ()