Konflikt a hladomor: Ničenie potravinovej bezpečnosti a násilie

Nedávno sa Bezpečnostná rada OSN zaoberala prepojením konfliktu a potravinovej neistoty. Podľa zástupcov OSN, hlad je často druhou stranou mince vojny a útoky na potravinové systémy majú globálne dopady. V tomto článku si bližšie pozrieme kľúčové body tohto dôležitého diskusného fóra a prečo je riešenie tejto problematiky tak naliehavé.

Kľúčové poznatky z diskusie OSN

• Vojna a hladomor idú ruka v ruke: Konflikty ničia úrodu, trhy, cesty a spôsobujú hlad.
• Hlad ako zbraň: Potraviny sú čoraz častejšie používané ako nástroj vojny – prostredníctvom systematickej deštrukcie poľnohospodárstva, blokád a narušenia obchodu.
• Globálny dopad: Problémy v jednej oblasti sa rýchlo šíria do celého sveta, pričom najviac trpia najchudobnejšie krajiny.
• Nezrovnané investície: Svet míňa na vojenské výdavky oveľa viac ako by stálo vyriešiť hladomor do roku 2030.
• Klimatická zmena zhoršuje situáciu: Extrémne poveternostné podmienky, suchá a záplavy ničia úrodu a zvyšujú napätie v spoločnosti.

Ako konflikty ovplyvňujú potravinovú bezpečnosť?

Konflikty majú devastujúci dopad na všetky aspekty potravinových systémov. Bombardovanie a bojby zničia polia, sklady potravín a dopravné cesty. Zničené sú aj poľnohospodárske stroje a zavlažovacie systémy. Ľudia sú nútení opustiť svoje domovy a nevedia, ako sa o seba postarať.

Okrem toho, konflikty často vedú k narušeniu obchodu a zvýšeniu cien potravín. Blokády bránia dodávke potravín do oblastí, kde je ich nedostatok, čo ešte zhoršuje situáciu. V niektorých prípadoch sú potraviny úmyselne používané ako zbraň – napríklad prostredníctvom blokád alebo systematickej deštrukcie poľnohospodárstva.

Hlad a násilie: Nebezpečný kruh

Hlad nie je len dôsledkom vojny, ale často aj jej príčinou. Ľudia s prázdnym žalúdkom sú zúfalí a ochotní urobiť čokoľvek, aby sa dostali k jedlu. To môže viesť k násiliu, rabovaniu a ďalšiemu konfliktu.

Zástupcovia OSN poukazujú na to, že v 14 zo 16 najhorších ohniskách hladomoru na svete prebiehajú ozbrojené konflikty. V Sudáne, Gaze, Haiti, Jemene a regióne Sahel milióny ľudí žijú v neustálej hrozbe vyhladovania.

Riešenia: Od humanitárnej pomoci k dlhodobým investíciám

Zástupcovia OSN navrhujú niekoľko krokov na riešenie tejto komplexnej problematiky:

• Humanitárny prístup: Je potrebné zabezpečiť, aby humanitárne organizácie mali voľný prístup k ľuďom v núdzi.
• Podpora potravinových systémov: Investície do poľnohospodárstva a rozvoja vidieckych oblastí pomôžu budovať odolné komunity.
• Klimatická akcia: Je potrebné zmierniť dopady klimatických zmien na potravinovú produkciu.
• Politické riešenia: Je nevyhnutné nájsť politické riešenia konfliktov a zabezpečiť mier a stabilitu.

Zmena investícií: Priorita by mala byť hladomor, nie vojny

Zástupcovia OSN zdôrazňujú, že svet míňa na vojenské výdavky obrovské sumy – viac ako 21 biliónov dolárov za posledných desať rokov. Vyriešenie hladomoru do roku 2030 by stálo menej ako 93 miliárd dolárov ročne. Je zrejmé, že je potrebné prehodnotiť priority a investovať viac do potravinovej bezpečnosti a mieru.

Záver: Spoločný boj za lepší svet

Problém hladomoru v konfliktných zónach je komplexný a vyžaduje rozsiahlu spoluprácu na všetkých úrovniach. Je potrebné prestať váhať a konať, aby sme zabezpečili potravinovú bezpečnosť pre všetkých a zabránili ďalším ľudským tragédiám. Len spoločnými silami môžeme dosiahnuť mier a prosperitu pre celý svet.

Dôležité odkazy:

• UN Food Systems Stocktake Call to Action: https://www.un.org/en/food-systems-stocktake

Približne 122 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.61 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.