Kométa 3I/ATLAS: Prekvapujúce zloženie a pôvod mimo slnečnej sústavy

Nedávno sme boli svedkami pozoruhodného astronomického javu – objavenia kométy 3I/ATLAS, ktorá prichádza k nám z ďalekého vesmíru. Táto kométa, označená ako „Three Eye Atlas“, priniesla so sebou množstvo otázok a prekvapení. Anton Petrov vo svojom najnovšom videu odhalil fascinujúce nové informácie o jej zložení, ktoré vedcom robia starosti a zároveň otvárajú dvere k novým vedeckým objavom. Poďme sa spolu pozrieť na to, čo sme sa dozvedeli!

Kľúčové poznatky

• Medzikozmický pôvod: Kométa 3I/ATLAS má hyperbolickú obežnú dráhu, čo naznačuje, že pochádza z iného hviezdosystému.
• Neobvyklý pomer CO2 a vody: Pozorovania Jamesa Webbovho vesmírneho ďalekohľadu odhalili neuveriteľne vysoký pomer oxidu uhličitého k vode (8:1), čo je najvyšší údaj, aký sme doteraz v kométach pozorovali.
• Emisie niklu a absencia železa: Kométa emituje značné množstvo niklu, no prekvapivo málo železa. Toto zistenie vyvoláva otázky o tom, ako sa takáto kométa mohla vytvoriť.
• Podobnosť izotopov uhlíka s Zemou: Izotopy uhlíka v kométe sú podobné tým, ktoré nájdeme na Zemi, čo naznačuje možný spoločný pôvod v porovnateľnom hviezdosystéme.

Čo je to vlastne táto kométa 3I/ATLAS?

Kométa 3I/ATLAS bola prvýkrát pozorovaná v júli 2023 a jej rýchla cesta vesmírom okamžite upútala pozornosť astronómov. Hyperbolická obežná dráha, teda taká, ktorá ju po prelete okolo Slnka opäť vyhodí do medzihviezdneho priestoru, naznačuje, že kométa nepochádza z našej slnečnej sústavy. Ide o vzácnu príležitosť študovať materiál z iného hviezdosystému a získať tak cenné informácie o formovaní planét a vesmíru ako celku.

Prečo je pomer CO2 a vody taký zvláštny?

James Webbov vesmírny ďalekohľad nám poskytol bezprecedentné pohľady na kométu 3I/ATLAS a odhalil, že obsahuje neobvykle vysoké množstvo oxidu uhličitého v porovnaní s vodou. Tento pomer je taký vysoký, že vedci hľadajú vysvetlenia v extrémnych podmienkach, ktorým kométa mohla byť vystavená. Jednou z možností je, že jej rodičovská hviezda bola oveľa horúcejšia a masívnejšia ako naše Slnko, čo by spôsobilo intenzívne UV žiarenie a rozklad vody na vodík a kyslík. Ďalšou možnosťou je, že kométa vznikla ďaleko od hviezdy, v chladnom a temnom prostredí, kde sa voda nemala možnosť spojiť s uhlíkom.

Nikel namiesto železa: Hádanka pre vedcov

Najväčšou záhadou je však zistenie, že kométa emituje značné množstvo niklu, no takmer žiadne železo. V našej slnečnej sústave sa železo vyskytuje v oveľa väčšom množstve ako nikel. Prečo je tomu tak u tejto medzikozmickej kométy? Vedci predpokladajú, že to môže byť spôsobené neobvyklým prostredím, v ktorom kométa vznikla – možno hviezdosystém s nedostatkom železa alebo inými podmienkami, ktoré ovplyvnili jej zloženie.

Spojenie so Zemou: Zázrak podobnosti?

Prekvapujúcou informáciou je aj to, že izotopy uhlíka v kométe 3I/ATLAS sú veľmi podobné tým, ktoré sa nachádzajú na Zemi. To naznačuje možný spoločný pôvod v porovnateľnom hviezdosystéme a otvára dvere k zaujímavým otázkam o tom, či sme mohli byť kedysi spojené.

Čo nás čaká? Budúcnosť výskumu kométy 3I/ATLAS

Astronómovia očakávajú ďalšie pozorovanie kométy 3I/ATLAS pomocou rôznych teleskopov a observatórií, vrátane SOHO a Parker Solar Probe. Vera Rubin Observatory by mala zaznamenať oveľa viac medzikozmických komét, čo nám umožní lepšie pochopiť ich povahu a pôvod. Štúdium týchto vesmírnych letiacich telies môže priniesť revolučné poznatky o tom, ako sa materiál vymieňa medzi hviezdnymi systémami a či je možné, že život sa mohol šíriť aj cez vesmír – teória známa ako panspermia.

Zdroje:

• arXiv: 2508.18382
• arXiv: 2508.18209
• ESO - New observations reveal nickel emissions from interstellar comet 3I/ATLAS

Približne 142 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.71 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.