Kolaps globálnych obchodných trás: ktorá bude prvá?
Fragmentácia globálnych obchodných trás ohrozuje svetovú ekonomiku. Peter Zeihan analyzuje najviac ohrozené trasy – Perzský záliv, Baltické more – a zdôrazňuje stabilitu Jazeranskej trasy. Geopolitické faktory sú kľúčové.
Peter Zeihan v najnovšom videu analyzuje budúcnosť globálnych obchodných trás v kontexte narastajúcej geopolitickej nestability a fragmentácie. Zdôrazňuje, že súčasná éra je charakteristická prebiehaním viacerých kríz zároveň, čo zvyšuje riziko prerušenia kľúčových logistických spojení. V tomto článku sa zameriame na jeho predpovede ohľadom najviac ohrozených trás a ich potenciálneho dopadu na svetovú ekonomiku.
Kľúčové poznatky
- Najstabilnejšia: Jazeranská trasa: Trasa cez juhovýchodnú Áziu (Indonézia, Malajzia, Singapur) je podľa Zeihana relatívne bezpečná vďaka vzájomnému záujmu krajín regiónu na udržaní obchodu a nedostatku vojenskej moci na ochranu celej oblasti.
- Najviac ohrozená: Perzský záliv: Trasa cez Perzský záliv je najviac v ohrození kvôli geopolitickým napätiam, potenciálnemu konfliktu medzi Iránom a susednými krajinami a záujmu Indie a Pakistanu o oslabenie súperov.
- Baltické more: Pod drobnohľadom: Situácia v Baltskom mori je nepredvídateľná a závisí od priebehu vojny na Ukrajine a budúcich vzťahov medzi Ruskom a Západom.
- Dôležitosť geopolitických faktorov: Zeihan zdôrazňuje, že fragmentácia globálnych obchodných trás nie je len ekonomický problém, ale predovšetkým dôsledok geopolitických zmien a vojenských konfliktov.
Jazeranská trasa: Oázou stability v chaotickom svete?
Juhovýchodná Ázia predstavuje unikátny príklad regionálnej spolupráce v turbulentnom svete. Hoci ide o oblasť s množstvom nezávislých štátov (približne 15), zdieľajú spoločný záujem na udržaní obchodných trás, ktoré ich prepájajú s východnou Áziou a zvyškom eurázijského kontinentu. Žiadna z týchto krajín nemá dostatočnú vojenskú silu na ochranu celej oblasti pred hrozbami zvonku, čo vedie k vzájomnej závislosti a potrebe spolupráce.
Zeihan poukazuje na to, že tieto krajiny sú prepojené s globálnymi výrobnými reťazcami a spoliehajú sa na obchod s potravinami, energiou a priemyselnými výrobkami. Hoci by mohli vzniknúť konflikty medzi jednotlivými štátmi v regióne, je nepravdepodobné, že by spustili rozsiahlu vojnu, ktorá by narušila obchod. Riziko predstavujú skôr krajiny mimo regiónu, ako sú India, Čína a Japonsko, ktoré by mohli mať odlišné záujmy a pokúsiť sa ovplyvniť dopravu v tejto oblasti.
Perzský záliv: Bod zlomu pre globálnu ekonomiku?
Naopak, trasa cez Perzský záliv predstavuje vážne ohrozenie pre svetovú ekonomiku. Krajiny regiónu disponujú obmedzenou vojenskou silou, no zároveň majú k dispozícii moderné zbrane a technológie (rakety, drony), ktoré by im umožnili uzavrieť Hormuzský prieliv.
Zeihan varuje pred potenciálnymi konfliktami medzi Iránom, Pakistanom, Indiou, Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi, ktoré by mohli viesť k prerušeniu dodávok ropy do východnej Ázie. Dvadsaťmiliónové denné množstvo ropy, ktoré sa prepravuje touto trasou, je kritické pre Japonsko, Kóreu, Taiwan a predovšetkým Čínu. Prerušenie tejto trasy by malo katastrofálne následky pre svetovú ekonomiku.
Baltické more: Neistá budúcnosť v tieni vojny na Ukrajine
Situácia v Baltskom mori je nepredvídateľná a závisí od priebehu vojny na Ukrajine a budúcich vzťahoch medzi Ruskom a Západom. História tejto oblasti ukazuje, že jednotlivé krajiny sa vždy snažili militarizovať svoj podiel mora a obmedziť prístup pre ostatných.
V súčasnosti je obchodná trasa cez Baltické more stále funkčná, pretože Západ a Rusko sú v globálnom obchode ešte čiastočne prepojené. Rusko využíva túto trasu na vývoz ropy, no toto sa zmení, keďže západné krajiny budú čoraz viac zasahovať do ruského exportu alebo Rusko samo preruší obchodnú dopravu.
Odporúčania a úvahy
Zeihanove analýzy naznačujú, že svet sa nachádza na prahu významných zmien v oblasti globálnych obchodných trás. Investori by mali zvážiť tieto riziká pri rozhodovaní o investíciách do logistických spoločností a krajín, ktoré sú závislé od ohrozených trás.
Je dôležité sledovať geopolitický vývoj a byť pripravený na potenciálne prerušenia dodávok. Diverzifikácia zdrojov energie a výrobných reťazcov je kľúčová pre minimalizáciu rizík v tomto turbulentnom období. Slovenská ekonomika, ktorá je silne závislá od importu ropy a plynu, by mala aktívne hľadať alternatívne zdroje energie a posilniť svoju odolnosť voči vonkajším šokom.
Zdroje a odkazy
- Peter Zeihan Patreon: https://www.patreon.com/PeterZeihan
- Newsletter Petra Zeihana: https://bit.ly/3IIn4mn
Približne 135 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Kolaps globálnych obchodných trás: ktorá bude prvá?
Osoby v článku
Komentáre ()