Klimatická kríza a náboženstvo: Politika a vnímanie

Nedávno som si pozrel fascinujúci webinár spoločnosti Faraday Institute a Woolf Institute, ktorý sa zaoberal prepojením klimatickej zmeny a náboženstva. Diskusia, moderovaná Dr. Tobiasom Müllerom, priniesla pohľad na to, ako náboženské skupiny môžu prispieť k riešeniu tejto globálnej krízy. Webinár sa zameral na prácu spisovateľa Amitava Ghosha a jeho kritiku toho, že súčasní umelci a novinári nedostatočne reflektujú závažnosť klimatickej zmeny. Pochopili sme, prečo je dôležité hľadať nové spôsoby mobilizácie ľudí a ako náboženstvo môže v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu.

Kľúčové poznatky

• Amitav Ghosh a „Veľká derangement“: Ghosh argumentuje, že súčasná literatúra sa vyhýba klimatickej téme, čo je podľa neho vážny problém.
• Prepojenie spravodlivosti a ekológie: Riešenie klimatickej krízy musí ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou, ako povedal Lai, musíme počuť „krik Zeme“ aj „krik chudobných“.
• Náboženstvo ako katalyzátor zmeny: Náboženské skupiny majú potenciál mobilizovať ľudí cez hranice štátov, prijať dlhodobú zodpovednosť a vidieť nelineárne (nekontinuálne) zmeny.
• „Subtílna zelená spiritualita“: V Švajčiarsku sa objavuje nový trend – „subtílna zelená spiritualita“, ktorá kombinuje praktickú ochotu, holistický pohľad a prepojenie rôznych skupín ľudí.
• Dôležitosť osobnej akcie: Aj malé kroky, podporované komunitou, môžu priniesť nádej a radosť.

Hlbšie ponorenie do témy: Náboženstvo a klimatická kríza

Diskusia sa dotkla viacerých zaujímavých bodov. Po prvé, zdôraznila potrebu prehodnotiť naše priority. Ghosh kritizuje súčasnú spoločnosť za to, že sa príliš sústreďuje na identitu (náboženstvo, etnická príslušnosť) namiesto riešenia klimatických výziev. Je to ako keby sme sa hádali o to, kto má pravdu v politike, zatiaľ čo dom horí.

Podiel ľudí, ktorí veria v zmenu klímy a myslia si, že je to vážna hrozba pre ľudstvo.

Ďalším dôležitým bodom bolo prepojenie ekologických a sociálnych cieľov. Podľa Ghosha je klimatická kríza spojená s nespravodlivosťou a marginalizáciou. Riešenie musí byť komplexné a zohľadňovať potreby všetkých ľudí, najmä tých najzraniteľnejších.

Webinár tiež poukázal na silnú úlohu náboženských skupín pri riešení kríz. Príkladom je situácia v Južnej Afrike počas vodnej krízy „Day Zero“ v Cape Town, kde boli komunity vedené vierou a pomáhali sa vyrovnať s ťažkou situáciou. Podobne, spolupráca náboženských lídrov pri zastavení nelegálneho jadrového projektu ukázala silu viery pri boji za udržateľnosť.

Eschatológia a klimatická kríza: Môže viera oslabiť našu motiváciu?

Rabín Jonathan Wittenberg sa dotkol dôležitého problému, ako môže eschatológia (vierouka o posledných časoch) ovplyvniť naše úsilie riešiť klimatickú krízu. Niektorí ľudia argumentujú, že ak veríme v posmrtný život, môžeme menej dbať na ochranu Zeme. Wittenberg však uviedol, že judaizmus sa zameriava na „prinášanie neba na zem“ a zdôrazňuje zodpovednosť za tento svet.

Zmena paradigmy: Od entitlement k starostlivosti o planétu

Wittenberg tiež poukázal na problém „metastázy entitlement“, teda kultúry založenej na nároku a nadmernej spotrebe, ktorá je podľa neho základom mnohých našich ekologických problémov. Je potrebné prehodnotiť naše hodnoty a začať sa správať ako zodpovední správcovia Zeme.

Odporúčania a úvahy

Webinár nám ukázal, že klimatická kríza nie je len environmentálny problém, ale aj sociálny, politický a duchovný. Náboženské skupiny majú potenciál zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení tejto krízy, a to nielen prostredníctvom charity a pomoci v núdzi, ale aj prostredníctvom mobilizácie ľudí, presadzovania udržateľných politík a podnecovania duchovnej premeny.

Je dôležité si uvedomiť, že aj malé kroky môžu mať veľký dopad. Podporujme komunitné iniciatívy, znižujme svoju uhlíkovú stopu a snažme sa o udržateľný životný štýl. A čo je najdôležitejšie – nepoľavujme v našom úsilí o ochranu planéty pre budúce generácie.

Dôležité odkazy:

• Amitav Ghosh – The Great Derangement
• Lai (citácia z webináru)
• Liz McDade a Makoma Le Kalakala (Južná Afrika, odpor jadrového projektu)

Približne 206 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.03 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.