Kantove morálne formulácie: Univezálny zákon

Robert Stern, renomovaný filozof a profesor na Univerzite Sheffieldu, nám v tomto videu z Royal Institute of Philosophy predstavuje kľúčový aspekt Kantovej filozofie – jeho chápanie najvyššieho princípu morálky. Video sa zameriava na druhú časť Kantových Základov metafyziky mravov, kde identifikuje takzvaný kategorický imperatív. Stern nám vysvetľuje, ako Kant rozlišuje medzi hypotetickými a kategorickými imperatívmi a prečo len tie druhé môžu byť považované za skutočné zákony. Hlavným cieľom je pochopiť, ako tieto zdanlivé abstraktné princípy fungujú v praxi a ako nám pomáhajú orientovať sa v morálnych dilemách.

Kľúčové poznatky

• Kategorický imperatív: Kantov najvyšší princíp morálky, ktorý prikazuje konať bez ohľadu na naše želania alebo túžby.
• Formulácia univerzálnosti zákona: Konaj len podľa maximy, ktorú by si mohol chcieť, aby sa stala všeobecným zákonom. To znamená, že ak konáš, mal by si byť schopný predstaviť si, že tvoje konanie je univerzálne a aplikovateľné na každého.
• Formulácia humanity: Vždy zaobchádzaj s ľudským bytím (sám so sebou aj s ostatnými) ako s cieľom, nikdy len ako s prostriedkom dosiahnutia iných cieľov.
• Autonómia a kráľovstvo cieľov: Morálne konanie by malo vychádzať z našej vlastnej racionality a viedlo by k vytvoreniu spoločnosti, kde sa ľudia vzájomne rešpektujú ako autonómne bytosti.

Rozlišovanie medzi hypotetickými a kategorickými imperatívmi

Kant začína rozlíšením medzi dvoma typmi imperatívov: hypotetickými a kategorickými. Hypotetický imperatív je príkaz, ktorý závisí od určitého cieľa. Napríklad: "Ak chceš byť dobrý hudobník, cvič na klavíri." Tento príkaz má zmysel len v kontexte nášho želania stať sa dobrým hudobníkom. Naopak, kategorický imperatív je príkaz, ktorý platí bez ohľadu na naše želanie. Napríklad: „Nelži!“ Kant tvrdí, že len kategorické imperatívy môžu byť považované za skutočné zákony, pretože nás nútia konať z dôvodu morálnej povinnosti, nie preto, že nám to prinesie nejaký osobný prospech.

Formulácia univerzálnosti zákona: Test na morálnu správnosť

Najznámejšou formuláciou Kantovho kategorického imperatívu je „Konaj len podľa maximy, ktorú by si mohol zároveň chcieť, aby sa stala všeobecným zákonom.“ To znamená, že pred každým konaním by sme mali zvážiť, či by bolo možné, aby naša akcia bola univerzálne aplikovateľná bez toho, aby spôsobila nejaké protirečenia.

Stern uvádza niekoľko príkladov, ktoré ilustrujú túto formuláciu:

• Klamanie: Ak by sa klamanie stalo všeobecným pravidlom, čoskoro by nikomu nebolo možné veriť a spoločnosť by sa rozpadla.
• Spáchanie samovraždy: Ak by každý konal tak, aby ukončoval život v ťažkých chvíľach, ľudstvo by zaniklo.
• Zanedbávanie talentov: Ak by každý zanedbával svoje talenty a schopnosti, spoločnosť by stratila na hodnote a pokroku.
• Nezáujem o pomoc iným: Ak by nikto nepomáhal druhým v núdzi, ľudstvo by sa stalo kruté a bezohľadné.

Formulácia humanity: Rešpekt k ľudskej dôstojnosti

Kant neskôr uvádza ďalšiu formuláciu: „Vždy zaobchádzaj s ľudským bytím (sám so sebou aj s ostatnými) ako s cieľom, nikdy len ako s prostriedkom dosiahnutia iných cieľov.“ To znamená, že nemôžeme ľudí využívať na dosahovanie svojich vlastných cieľov. Každý človek má inherentnú dôstojnosť a hodnotu, ktorú je potrebné rešpektovať.

Autonómia a kráľovstvo cieľov: Spoločnosť založená na racionalite

Táto formulácia vedie k myšlienke autonómie – schopnosti rozhodovať sa sami za seba na základe rozumu. Kant predstavuje koncept „kráľovstva cieľov,“ kde každý človek je autonómnou osobou, ktorá rešpektuje dôstojnosť ostatných a koná podľa univerzálnych morálnych princípov.

Zjednocujúci princíp: Jednotný základ morálky

Kant uzatvára svoju prednášku tým, že zdôrazňuje, že jeho rôzne formulácie kategorického imperatívu nie sú od seba oddelené, ale predstavujú rôzne aspekty jedného a toho istého princípu. Všetky vedú k morálnemu konaniu, ktoré je založené na racionalite, rešpekte k ľudskej dôstojnosti a univerzálnych zákonoch.

Záverečné úvahy a odporúčania

Kantova filozofia morálky predstavuje hlboký a náročný systém, ktorý nás núti zamyslieť sa nad našimi vlastnými hodnotami a konaním. Jeho formulácie kategorického imperatívu nám poskytujú cenné nástroje na posudzovanie morálnosti našich rozhodnutí a na budovanie spoločnosti založenej na spravodlivosti a rešpekte k ľudskej dôstojnosti.

Odporúčame čitateľom, aby sa s Kantovým dielom oboznámili bližšie a zamysleli sa nad jeho myšlienkami v kontexte dnešného sveta. Je to výzva na hlboké sebapoznanie a aktívne formovanie morálneho charakteru.

Dôležité odkazy:

• Kant, Immanuel. Základy metafyziky mravov.
• The Royal Institute of Philosophy - https://www.royalinstituteofphilosophy.org/ (odkaz na webstránku inštitúcie)

Približne 138 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.69 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.