Južná Atlantická Anómia: Prečo sa mení magnetické pole Zeme?
Južná Atlantická Anómia (SAA), slabé miesto v magnetosfére Zeme, rastie a mení sa. Vedci zistili, že intenzita magnetického poľa klesla a anomlia sa rozšírila o 9%, čo ohrozuje satelity a technológie.
Zem je obklopená neviditeľným štítom, ktorý nás chráni pred drsným slnečným vetrom a kozmickým žiarením. Tento štít, známy ako magnetosféra, však nie je homogénny. Nad južnou Amerikou a Atlantickým oceánom sa nachádza slabé miesto – Južná Atlantická Anómia (SAA). Anton Petrov vo svojom najnovšom videu odhaľuje, že SAA rastie a mení sa spôsobom, ktorý vedci ešte plne nechápu. Poďme sa pozrieť na to, čo za tým stojí a prečo je to dôležité.
Magnetosféra: Náš neviditeľný ochranca
Magnetické pole Zeme nie je statické. Vzniká vďaka komplexnému procesu zvanému geodynamo, ktorý prebieha v kvapalnom železe v našom jadre. Rotujúce a konvektívne prúdy roztaveného železa vytvárajú elektrické prúdy, ktoré generujú magnetické pole. Toto pole sa neustále mení a deformuje, čo vedie k anomáliám ako je SAA.
Južná Atlantická Anómia: Slabé miesto v štíte
SAA je oblasť, kde je magnetické pole Zeme najslabšie. To znamená, že slnečné častice a kozmické žiarenie sa môžu ľahšie dostať bližšie k povrchu Zeme. Vplyvom SAA sú vystavené satelity na nízkych obežných dráhach zvýšenému poškodeniu. Napríklad, aj Hubbleov vesmírny ďalekohľad a japonské röntgenové observatórium Hitomi už zaznamenali problémy spôsobené týmto zvýšeným žiarením.
Rastúca anómia: Čo sa deje?
Podľa najnovších údajov zo satelitov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Swarm, SAA v rokoch 2014 až 2025 nielenže expandovala o deväť percent zemského povrchu, ale aj jej intenzita magnetického poľa sa výrazne znížila a vytvoril sa sekundárny oblúk smerujúci k Afrike. Zároveň dochádza k zmenám v severnej polárnej oblasti – magnetické pole nad Kanadou slábne, zatiaľ čo nad Sibírou naopak posilňuje.
Príčiny zmien: Hlboko pod povrchom Zeme
Vedci sa domnievajú, že za týmito zmenami stoja komplexné procesy prebiehajúce hlboko vnútri Zeme. Jednou z možných príčin sú fluktuácie pri hranici medzi jadrom a plášťom, konkrétne tzv. reverse flux patches – oblasti, kde sa magnetické čiary ohýbajú späť do jadra. Ďalším faktorom môže byť obrovská formácia hustého horninového materiálu pod Afrikou, známa ako African Large Low Shear Velocity Province (LLSV). Táto formácia by mohla narúšať prúd roztaveného železa v jadre a tým oslabovať magnetické pole.
História anomálií: Pohľad do minulosti
Aby vedci lepšie porozumeli súčasným zmenám, študujú aj historické údaje o magnetickom poli Zeme. Používajú na to starobylé artefakty, ako sú hlinené vázy, ktoré zachytávajú smer a intenzitu magnetického poľa v čase ich výroby. Napríklad, štúdie anómie Levantine Iron Age Anomaly nám poskytujú cenné informácie o dlhodobých trendoch v magnetickom poli Zeme.
Kľúčové poznatky:
- Južná Atlantická Anómia (SAA) je slabé miesto v magnetosfére Zeme, ktoré umožňuje zvýšený prístup slnečného žiarenia k nízkej obežnej dráhe satelitov.
- SAA rastie a mení sa: Medzi rokmi 2014 a 2025 sa rozšírila o 9% zemského povrchu a jej intenzita magnetického poľa klesla.
- Príčiny zmien sú komplexné: Môžu byť spôsobené fluktuáciami pri hranici jadra a plášťa, ako aj formáciou LLSV pod Afrikou.
- Štúdia histórie magnetického poľa: Analýza starobylých artefaktov poskytuje cenné informácie o dlhodobých trendoch.
Prečo je to dôležité?
Zmeny v magnetickom poli Zeme majú zásadný dopad na naše moderné technológie a infraštruktúru. Poškodenie satelitov môže viesť k výpadkom telekomunikácií, navigácie a vedeckých pozorovaní. Preto je dôležité neustále monitorovať magnetické pole Zeme a lepšie porozumieť procesom, ktoré ho ovplyvňujú.
Budúcnosť: Misie a dáta
Pre lepšie pochopenie zmien v magnetickom poli Zeme sú nevyhnutné ďalšie vedecké misie a kvalitné dáta. ESA plánuje vypustiť Nanomax set, ktorý by mal poskytnúť ešte presnejšie informácie o magnetosfére. Tieto dáta nám pomôžu lepšie chrániť našu satelitnú infraštruktúru a predpovedať budúce zmeny v magnetickom poli Zeme.
Referencie:
- French & Romanowicz, 2014 - https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0031920125001414?via%3Dihub
Približne 134 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.67 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()