Je príliš neskoro spomaliť otepľovanie klímy? Perspektívy a výzvy

Globálne zmeny klímy sú jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti. Často sa však pýtame, či ešte máme šancu obmedziť tieto zmeny alebo sme už prekročili bod, z ktorého niet návratu. V najnovšom videu 'Is it too late for us to slow climate warming?' diskutuje expertka Dr. Hannah Ritchie o tom, kde sa momentálne nachádzame v boji proti zmene klímy a čo ešte môžeme urobiť.

Kľúčové poznatky

1. 1,5 stupňový cieľ je možno nedosiahnuteľný, ale stále môžeme ovplyvniť výsledok: Dr. Ritchie verí, že cieľ obmedziť globálne zahrievanie na 1,5 stupňa Celzia už nemusí byť realistický. Avšak každý stupeň zahrievania, ktorý zabránime, znižuje riziká a dopady klimatických zmien.
2. Ciele Parížskej dohody môžu byť stále splniteľné: Aj keď dodržanie limitu dvoch stupňov bude veľmi náročné, je stále možné, ak krajiny splnia svoje súčasné klimatické ciele.
3. Štyri kľúčové oblasti zamerané na klimatické zmeny: Energia, doprava, potraviny a stavebníctvo sú oblasti, kde by sme sa mali sústrediť. Kľúčom je prechod k nízkouhlíkovým zdrojom energie, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrové elektrárne.

Ciele Parížskej dohody: Kde sa nachádzame a čo môžeme očakávať?

Ciele stanovené Parížskou dohodou sú ambiciózne – obmedziť globálne otepľovanie na menej ako dve stupne Celzia. Dosiahnutie týchto cieľov závisí nielen od medzinárodnej spolupráce, ale aj od implementácie ambicióznych politík na vnútroštátnej úrovni. Dr. Hannah Ritchie tvrdí, že ak by krajiny naplnili svoje súčasné záväzky, mohli by sme sa pohybovať na hranici pod dvoma stupňami. To si však vyžaduje výrazné zrýchlenie snahy o zníženie emisií.

Transformácia energetického systému: Prečo musíme opustiť fosílne palivá?

Úspešný boj proti klimatickým zmenám závisí na transformácii našich energetických systémov. Hlavnou úlohou je prejsť od fosílnych palív k nízkouhlíkovým zdrojom. To zahŕňa nielen solárnu a veternú energiu, ale aj jadrovú energiu. Proces zahŕňa dekarbonizáciu elektrickej siete a maximalizáciu využitia elektriny v oblasti dopravy a priemyslu, ktoré sú zložitejšie na dekarbonizáciu.

Ekonomická stránka obnoviteľných zdrojov

Jednou z najdôležitejších otázok pri prechode na obnoviteľné zdroje energie je ich cenová konkurencieschopnosť oproti tradičným palivám. Pred desiatimi rokmi boli solárna a veterná energia medzi najdrahšími. Dnes sú však schopné konkurovať alebo dokonca prevýšiť náklady na uhlie alebo plyn.

Dopady na využívanie krajiny: Čo to znamená pre našu krajinu?

Kým mnohí majú obavy z dopadu obnoviteľných zdrojov na krajinu, v skutočnosti využívajú oveľa menej miesta, než si často predstavujeme. Menej ako 1% svetového územia by stačilo na napájanie celosvetového dopytu po elektrine pomocou solárnych panelov. Veterné farmy síce zaberajú viac miesta, ale priamy dopad na pôdu je minimálny a možno ju využívať na iné účely, ako napríklad poľnohospodárstvo.

Odporúčania a úvahy do budúcnosti

Ako môžeme efektívne pokračovať v boji proti klimatickým zmenám? Kľúče ležia v medzinárodnej spolupráci, technologickej inovácii a politickej vôli. Aj keď môžu byť niektoré cieľe náročné, neznamená to, že by sme sa ich mali vzdať. Každé zníženie emisií má význam. Musíme pokračovať v snahách a investovať do nízkouhlíkových technológií, ktoré nám pomôžu zabezpečiť udržateľnú budúcnosť.

Dôležité odkazy:

• Prepis videa: https://bigthink.com/ftm_episode/hannah-ritchie-paris-agreement/?utm_source=youtube\u0026utm_medium=video\u0026utm_campaign=youtube_description

Približne 138 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.69 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.