Japonská armáda a meniac sa svet

Nedávno som si pozrel zaujímavý rozhovor s Koji Imakim, bývalým pilotom japonského vzdušného sebaobranného zboru (JASDF), ktorý ponúka jedinečný pohľad na vojenskú politiku Japonska v súčasnej geopolitickej situácii. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové body tohto rozhovoru a analyzujeme, ako sa Japonsko vyrovnáva s meniacimi sa globálnymi výzvami, pričom si zachováva svoje ústavné obmedzenia.

Úvod do japonskej vojenskej doktríny

Japonská sebaobranná sila (JSDF) je v mnohých ohľadoch jedinečná. Jej existencia a rozsah sú definované článkom 9 japonskej ústavy, ktorý odmieta vedenie vojny ako prostriedok riešenia medzinárodných sporov. To vedie k tomu, že JSDF sa zameriava primárne na obranu a nie na ofenzívne operácie. Napriek týmto obmedzeniam Japonsko v posledných rokoch prechádza významnými zmenami vo svojej vojenskej politike, vrátane vývoja tzv. „standoff defense capability“ – schopnosti zasiahnuť zdroje hrozby pred vypuknutím útoku.

Kľúčové poznatky

• Ústavné obmedzenia: Článok 9 ústavy Japonska stále výrazne ovplyvňuje vojenskú politiku krajiny, čo vedie k zameraniu na obranné schopnosti a obmedzuje rozsiahlejšie vojenské operácie.
• Zmena v roku 2022: Japonsko sa v roku 2022 rozhodlo pre vývoj „standoff defense capability“, čo umožnilo potenciálne útoky na miesta spustenia hrozieb, čím došlo k významnej zmene politiky.
• Spojenectvo s USA: Japonsko historicky spoliehalo na svoje spojenectvo s USA pre obranné schopnosti a odstrašovanie.
• Opatrný prístup k vojenským výdajom: Hoci sa diskutuje o prekročení limitu 2% HDP vo výdavkoch na obranu, Japonsko si zachováva opatrný prístup a uprednostňuje demokratickú kontrolu nad vojenskými záležitosťami.
• Priorita ochrany japonských občanov: V prípade konfliktu, ako napríklad potenciálna americká intervencia vo Venezuele, by JSDF prioritizovala ochranu a evakuáciu japonských občanov v zahraničí.

Japonsko a jeho spojenci: Bilaterálne dohody vs. kolektívna obrana

Japonská vojenská politika je silne založená na bilaterálnych dohodách, najmä na pakte s USA. Imaki zdôrazňuje, že Japonsko uprednostňuje tieto bilaterálne partnerstvá pred rozsiahlejšími mechanizmami kolektívnej obrany ako NATO. Hoci existujú výmenné programy s krajinami ako Austrália a Južná Kórea, vojenské výmeny s Čínou alebo Ruskom v súčasnosti neprebiehajú.

Vzťahy s Ruskom a Ukrajina: Vyvážený prístup

Konflikt na Ukrajine predstavuje pre Japonsko náročnú situáciu. Podobne ako Švajčiarsko, Japonsko poskytuje humanitárnu pomoc a uplatňuje sankcie voči Rusku, ale zdržiava sa dodávok smrtiacich zbraní. Zlepšenie vzťahov s Ruskom je komplikované japonskou podporou Ukrajiny a dohoda o mierovej zmluve medzi Ruskom a Japonskom (ohľadom Kurilských ostrovov) je v súčasnosti nepravdepodobná, kým sa konflikt na Ukrajine nevyrieši.

Budúcnosť japonskej obrany: Výdavky a plánovanie

Aktuálne diskusie sa točia okolo možného zvýšenia výdavkov na obranu nad 2% HDP, čo by mohlo Japonsko priblížiť úrovni NATO (5%). Imaki však zdôrazňuje, že Japonsko tradične používa „capability-based planning“ – plánovanie založené na potrebných schopnostiach, namiesto „threat-based planning“ – plánovania založeného na vnímaných hrozbách. Dôležité je tiež zabezpečiť, aby rast vojenských kapacít neviedol k militarizmu a zostal pod demokratickou kontrolou.

Reakcia na potenciálny konflikt USA – Venezuela: Ochrana japonských občanov

Imaki poukazuje na to, že v prípade konfliktu medzi USA – Venezuelou by Japonsko by prioritizovalo ochranu a evakuáciu japonských občanov pôsobiacich v danom regióne. Táto situácia by mohla viesť k nasadeniu JSDF pre tieto špecifické „force protection missions“.

Záver: Udržanie rovnováhy medzi bezpečnosťou a ústavnými princípmi

Rozhovor s Koji Imakim ponúka cenný pohľad na japonskú vojenskú politiku. Japonsko sa snaží nájsť rovnováhu medzi potrebami zabezpečenia svojej bezpečnosti v meniacom sa svete a dodržiavaním ústavných princípov, ktoré odmietajú vedenie vojny. Je jasné, že japonská armáda prechádza významnými zmenami, ale jej základné hodnoty a obmedzenia zostávajú pevne zakotvené v ústave.

Zdroje:

• LinkedIn Koji Imaki
• Neutrality Studies Substack

Približne 167 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.84 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.