Jadrová energia v Japonsku: prečo sa vracia a aké sú riziká?

Po katastrofe vo Fukušime v roku 2011, ktorá otriasla svetom, Japonsko úplne zastavilo prevádzku všetkých svojich jadrových elektrární. Dnes, pätnásť rokov neskôr, sa Japonsko vážne zamýšľa nad opätovným spustením týchto elektrární. Prečo? A aké sú riziká tohto kroku? Video od Financial Times nám prináša pohľad do srdca tejto komplexnej situácie a ukazuje, ako ekonomické tlaky, geopolitická nestabilita a technologický pokrok ovplyvňujú rozhodnutia Japonska.

Kľúčové poznatky z videa:

• Fukušima a jej následky: Zemetrasenie, tsunami a jadrová havária vo Fukušime mali devastujúci dopad na japonskú ekonomiku a spôsobili hlboké psychologické trauma.
• Prečo sa Japonsko vracia k jadrovej energii? Rastúca spotreba energie (vďaka AI a dátovým centrom), vysoké ceny fosílnych palív a geopolitická nestabilita sú hlavnými dôvodmi.
• Verejné obavy: Napriek ekonomickým výhodám zostáva verejná ostražitosť voči jadrovej energii silná, čo vytvára spoločenský tabu.
• Technologický pokrok: Japonské firmy vyvíjajú nové typy reaktorov (SMR a veľké reaktory) s cieľom zvýšiť bezpečnosť a efektivitu.
• Geopolitické výzvy: Japonsko sa snaží znížiť svoju závislosť od dovozu energie, čo je kľúčové v súčasnej geopolitickej situácii.

Ekonomický tlak a energetická kríza

Po katastrofe vo Fukušime sa Japonsko rozhodlo postupne vyraďovať jadrové elektrárne a nahradiť ich obnoviteľnými zdrojmi energie, ako sú vietor a slnko. Avšak, tieto zdroje sa ukázali ako nespoľahlivé a nedokázali uspokojiť rastúcu potrebu po energii. S rozvojom AI a dátových centier prudko stúpla spotreba elektriny, čo viedlo k zvýšeným nákladom na dovoz fosílnych palív.

V súčasnej geopolitickej situácii, s vojnou na Ukrajine a rastúcimi cenami energie, sa Japonsko ocitá pod tlakom, aby zabezpečilo stabilný a lacný zdroj elektriny. Opätovné spustenie jadrových elektrární je vnímané ako jedno z riešení tejto krízy.

Verejná ostražitosť a trauma z Fukušimy

Napriek ekonomickým výhodám sa Japonsko musí vysporiadať s hlboko zakorenenými obavami verejnosti po jadrovej katastrofe vo Fukušime. Mnohí si pamätajú na devastáciu a strach, ktorý havária spôsobila, a sú skeptickí k opätovnému spusteniu jadrových elektrární. Táto ostražitosť vytvára spoločenský tabu okolo diskusie o jadrovej energii a komplikuje rozhodovanie vlády.

Najväčšia jadrová elektráreň na svete – Kashiwazaki-Kariwa

Japonsko sa pripravuje na opätovné spustenie najväčšej jadrovej elektrárne na svete, Kashiwazaki-Kariwa. Táto elektráreň však čelí obavám o bezpečnosť, najmä kvôli dormantnej tektonickej zlomovine a riadeniu použitých palív. Starosta mesta Kashiwazaki podporuje postupné opätovné spustenie elektrárne, ale protesty proti jadrovej energii stále pretrvávajú.

Nové technológie a budúcnosť jadrovej energie

Japonské firmy investujú do vývoja nových typov reaktorov, ako sú malé modulárne reaktory (SMR) a veľké reaktory s vylepšenou bezpečnosťou a efektivitou. Tieto nové technológie by mali pomôcť zmierniť obavy verejnosti a zabezpečiť bezpečnejšiu budúcnosť jadrovej energie.

Alternatívne zdroje – geotermálna energia a jej problémy

Japonsko sa tiež snaží rozvíjať alternatívne zdroje energie, ako je geotermálna energia. Avšak, aj tento smer čelí výzvam. Napríklad v meste Kusatu, kde sa nachádzajú známe termálne pramene („onseny“), obyvatelia protestujú proti výstavbe geotermálnych elektrární, pretože by to mohlo ohroziť ich turistický priemysel.

Odolnosť a nádej – príklad Tagajjo a orchestra Fukushima Youth Orchestra

Napriek ťažkostiam existuje aj príbeh o nádeji a prežití. Mesto Tagajjo, ktoré bolo zničené cunami, sa pomaly obnovuje a podniká nové kroky. Založenie orchestra Fukushima Youth Orchestra je ďalším symbolom nádeje a predstavuje budúcnosť regiónu prostredníctvom hudby.

Záver: Vyváženie rizík a výhod

Japonsko stojí pred ťažkým rozhodnutím, ako vyvážiť ekonomické potreby s obavami verejnosti o bezpečnosť jadrovej energie. Opätovné spustenie jadrových elektrární je komplexný problém, ktorý si vyžaduje dôkladnú analýzu rizík a výhod. Budúcnosť japonskej energetiky bude závisieť od technologického pokroku, geopolitickej stability a schopnosti vlády presvedčiť verejnosť o bezpečnosti jadrovej energie.

Zdroje

• Originálne video
• Stredné vzdelanie | Profesionálne predplatné | FT Professional
• Finančný üročník
• youtube.com
• FT Podcasty | The Financial Times

Približne 145 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.73 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.