Iracká agónia: Prečo je Irak stále modernou kolóniou?

Irak, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa už niekoľko desaťročí potýka s dôsledkami zahraničnej intervencie, ktoré siahajú ďaleko za vojenský konflikt. Napriek tomu, že invázia USA a ich "koalície ochotných" do Iraku bola predmetom obrovskej kritiky, jej následky na irackú spoločnosť sú mimoriadne zničujúce a trvajú dodnes. Hussein Askary, iracko-švédsky odborník na strategické a ekonomické otázky a podpredseda Belt and Road Institute, nám odhalil komplexný obraz toho, prečo je Irak stále v stave kontinuálnej nestability a závislosti.

Kľúčové poznatky

1. Politická a ekonomická kontrola: Spojené štáty od roku 2003 kontrolujú každý dolár z irackého ropného exportu. Iracká ropná produkcia je směřovaná na účet v New York Federal Reserve Bank, kontrolovaný americkým prezidentom. Irak je tak nútený byť spotrebiteľskou spoločnosťou, bez reálnej šance na hospodársky rozvoj.
2. Dedičstvo vojny a korupcie: Irak sa stal obeťou sektárskej korupcie, ktorá bola institucionalizovaná zmenou ústavy. Všetky strany a frakcie sa podieľajú na vládnutí a s tým spojenom rozdelení finančných prostriedkov čisto na základe etnických a náboženských línií.
3. Svetová geopolitika a iracká realita: Hoci sa Irak nachádza v strategicky významnej oblasti plnej ropy, jeho skutočné bohatstvo je pre ľud krajiny skôr prekliatím než požehnaním. Geopolitická súťaž medzi svetovými veľmocami opakovane destabilizovala región.
4. Následky imperiálnej politiky: Irak je príkladom, ako môžu byť celkové spoločnosti formované a manipulované externými silami, ktoré sledujú vlastné strategické ciele pod pláštikom ochrany demokracie a ľudských práv.

Geopolitické pozadie

Irak, ako súčasť širšieho regiónu známeho ako Blízky východ, sa stal stredobodom záujmu globálnych mocností už pri objavení ropy na začiatku 20. storočia. Súťaživá geopolitika medzi Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi formovala regionálne udalosti, často s dôrazom na politickú kontrolu nad prirodzenými zdrojmi. Pokusy Iraku a ďalších národov v regióne o nezávislosť a modernizáciu boli systematicky narušované zahraničnými mocnosťami.

Socio-ekonomická situácia

Dnes Irak čelí vážnym ekonomickým problémom. Vláda je de facto nútená využívať ropné peniaze na pokrytie základných potrieb obyvateľstva, pričom rozvojová infraštruktúra trpí. K tomu prispieva aj zbytočne nafúknutá štátna byrokracia so zamestnanosťou, ktorá je viac politicky než funkčne orientovaná. Korupcia je všadeprítomná a brzdí akýkoľvek pokus o skutočné reformy.

Nádej na zmenu

V závere Askary podčiarkuje potrebu odmietnutia imperialistických ideológií a presunu k multipolárnemu svetu otvorenému pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Irak má potenciál obnoviť svoju prosperitu prostredníctvom budovania infraštruktúry s pomocou nových globálnych partnerov, ako je Čína.

Odporúčania na zamyslenie

Budúcnosť Iraku nespočíva len v objavení správnych ekonomických modelov, ale aj v zmene globálnych vzorcov moci, ktoré by umožnili slobodný rozvoj regiónu. Pomoc partnerov a vytvorenie stabilného vnútorného prostredia bez vonkajšieho zasahovania sú kľúčovými pre dlhodobú prosperitu a mier v tejto skúšanej krajine.

Odkazy na ďalšie štúdie:

• Belt and Road Institute Štúdie a analýzy o ekonomickom a politickom vývoji.
• Správa o stave irackého hospodárskeho rozvoja - detailný prehľad nad súčasnou hospodárskou situáciou v Iraku z pohľadu medzinárodných ekonomických inštitúcií.

Irak, podobne ako mnoho iných krajín v regióne, stojí na križovatke svojej historii. Zostáva otázkou, či sa medzinárodné spoločenstvo dokáže poučiť zo svojich chýb a umožniť tomuto národu dosiahnuť svoj plný potenciál.

Približne 115 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.57 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.