Ilúzia temnej hmoty? Nové štúdie spochybňujú storočné poznatky
Fyzik tvrdí, že temná hmota je len ilúzia! Štúdia navrhuje zmenu konštánt prírody v čase (napr. rýchlosti svetla) ako riešenie storočného problému. Sabine Hossenfelder však prístup kriticky hodnotí.
Sabine Hossenfelder vo svojom najnovšom videu analyzuje rozsiahlu štúdiu, ktorá prináša kontroverzné tvrdenie: temná hmota je len ilúzia a fyzici sa mýlia už celých sto rokov. Autor štúdie navrhuje radikálne riešenie – zmenu konštánt prírody v čase, najmä rýchlosti svetla. Hossenfelder však prístup kriticky hodnotí a vysvetľuje, prečo je potrebné byť opatrný pri interpretácii takýchto tvrdení.
Kľúčové poznatky
- Zmena konštánt prírody: Štúdia navrhuje, že základné konštanty vesmíru, ako je rýchlosť svetla, sa môžu v čase meniť.
- Temná hmota ako ilúzia: Podľa autora štúdie by zmena týchto konštánt mohla vysvetliť jav temnej hmoty bez potreby postulovania novej, neviditeľnej látky.
- Kritické hodnotenie: Hossenfelder poukazuje na problémy s matematickým modelovaním a publikáciou štúdie v menej renomovanom časopise MDPI.
- Obtiažnosť zlepšenia Einsteinovej teórie: Zistenie, že je extrémne ťažké vylepšiť existujúce fyzikálne teórie, ako sú všeobecná relativita a štandardný model častíc.
Zmena konštánt: Radikálna myšlienka s dlhou históriou
Myšlienka, že základné konštanty vesmíru nie sú vôbec konštantné, má v histórii fyziky svoje miesto. Už Paul Dirac v 30. rokoch minulého storočia experimentoval s touto myšlienkou, hoci jeho návrhy sa neskôr ukázali ako nekompatibilné s pozorovaniami. V súčasnosti sa uvažuje o zmene nielen rýchlosti svetla, ale aj silných interakcií elektromagnetickej a gravitačnej sily. Nedávne pozorovania tiež naznačujú, že kozmologická konštanta (hodnota popisujúca vlastnosti priestoru) nemusí byť vôbec konštantná.
Problém s matematikou: Rovnaká rovnica v inom znení?
Autor štúdie navrhuje nový model vesmíru, ktorý zohľadňuje časovú závislosť základných konštánt. Hossenfelder však poukazuje na to, že matematický aparát štúdie je veľmi podobný tým, ktoré už používame. Ako hovorí: "Väčšina vecí sa mení, ale podstatné zostáva rovnaké." Autor si sám uvedomuje tento problém a snaží sa ho vysvetliť, no Hossenfelder vidí v tom skôr slovíčkarské cvičenie ako reálnu novinku. Zmena usporiadania členov rovnice totiž neprináša žiadnu zásadnú zmenu vo fyzikálnom pochopení.
Prečo je Einsteinova teória tak ťažko vylepšiteľná?
Hossenfelder zdôrazňuje, že všeobecná relativita a štandardný model častíc sú extrémne robustné teórie. Akékoľvek pokusy o ich zmenu často vedú k návratu k pôvodnej teórii. Je to ako hľadať najvyššie miesto v kopci – akékoľvek malé zmeny smerom nahor vás len vrátia späť na rovnaký vrchol. Preto verí, že skutočný pokrok vo fyzike prinesú radikálne nové myšlienky a teórie, nie iba drobné úpravy existujúcich modelov.
Opatrnosť pri hodnotení: Red flags štúdie
Hossenfelder upozorňuje na niekoľko varovných signálov spojených s touto štúdiou. Jedným z nich je to, že ide o prácu jediného autora publikovanú v časopise MDPI, ktorý má povestnú nízku kvalitu recenzného procesu. Informácie o štúdii sa tiež šírili prostredníctvom tlačovej správy univerzity, ktorá bola založená len na vyjadreniach samotného autora.
Temná hmota: Ilúzia alebo nie?
Hossenfelder končí s optimistickým odkazom na budúcnosť fyziky a potrebu podporovať nové nápady, aj keď sa zdajú byť radikálne. Temná hmota môže byť ilúziou, ale to neznamená, že ju už navždy stratíme. "Ale nebojte sa, nabudúci týždeň bude temná hmota tvorená čiernymi dierami alebo kubitmi alebo ťažkými nemeckými vtipmi," žartuje Hossenfelder.
Zdroje a odkazy:
Približne 108 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.54 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()