Hľadaním života mimo Zeme: Vesmírny prieskum budúcnosti

Vianočné prednášky Kráľovskej inštitúcie v roku 2025 s Maggie Aderin-Pocockou nás zavedú na neuveriteľnú cestu – od nášho slnečného systému až po najvzdialenejšie zákutia vesmíru. Cieľom tejto cesty je jedna zásadná otázka: Sme vo vesmíre sami? Prostredníctvom fascinujúcich experimentov, vysvetlení a pohľadov britského astronauta Tima Peakea sa dozvieme o najnovších technológiách a objavoch, ktoré nám pomáhajú hľadať život mimo našu planétu. Od Jamesa Webba Space Telescope až po teoretické koncepty, ako je Alcubierreho pohon, prednáška ponúka pohľad na to, čo nás čaká v budúcnosti vesmírneho prieskumu.

Kľúčové poznatky

• James Webb Space Telescope (JWST): Najväčší a najvýkonnejší teleskop, aký doteraz existuje, ktorý nám umožňuje pozorovať vzdialené galaxie a planéty s bezprecedentnou presnosťou.
• Exoplanéty: Planéty obiehajúce iné hviezdy ako Slnko. Už sme objavili viac ako 6000 exoplanét, čo zvyšuje pravdepodobnosť nájdenia života mimo Zeme.
• Biosignatúry: Molekuly alebo chemické stopy, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť života na iných planétach.
• Drakeova rovnica: Matematický vzorec, ktorý sa snaží odhadnúť počet civilizácií vo vesmíre, s ktorými by sme potenciálne mohli komunikovať.
• Gaia misia: Európska vesmírna agentúra (ESA) mapuje miliardy hviezd v našej galaxii, aby lepšie porozumela jej štruktúre a vývoju.

James Webb Space Telescope: Oká do minulosti a budúcnosti

Prednáška sa otvára predstavou o raketovej púti vesmírom, ktorá nás zavedie od Zeme až po najvzdialenejšie galaxie. Kľúčovým nástrojom v tejto ceste je James Webb Space Telescope (JWST). Tento teleskop, ktorý bol vypustený na Vianočný deň 2021, je obrovský – jeho zrkadlo má priemer takmer 6 metrov! To je viac ako dvakrát väčšie ako zrkadlo Hubbleovho teleskópu.

Prečo je JWST taký dôležitý? Pretože dokáže pozorovať vesmír v infračervenom svetle, ktoré prechádza oblakmi prachu a plynu, ktoré sú neviditeľné pre bežné ďalekohľady. To nám umožňuje vidieť hlboko do minulosti – k prvým hviezdam a galaxiám, ktoré sa vytvorili krátko po Veľkom tresku. JWST tiež dokáže študovať atmosféry exoplanét a hľadať známky života.

Hľadanie exoplanét: Potenciálne domovy pre život?

Počas prednášky sa dozvieme o rôznych metódach, ako astronómovia objavujú a študujú exoplanéty. Jednou z najbežnejších je tzv. tranzitná metóda, keď planéta prechádza medzi hviezdou a Zemou, čo spôsobí malé zníženie svetla hviezdy. Tieto zmeny v svetle umožňujú astronómom určiť veľkosť a obežnú dráhu planéty.

Ďalšou dôležitou technikou je spektroskopia – analýza svetla prechádzajúceho atmosférou exoplanéty. Pomocou spektroskopie môžeme zistiť, aké chemické látky sa v atmosfére nachádzajú. Hľadáme tzv. biosignatúry – molekuly, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť života. Napríklad na Zemi je kyslík produkovaný rastlinami a mikroorganizmami. Ak by sme zistili podobné látky v atmosfére inej planéty, bolo by to veľkým dôkazom o existencii života.

K2-18b: Potenciálna biosignatúra?

Prednáška sa venuje aj exoplanéte K2-18b, ktorá je vzdialená 124 svetelných rokov od Zeme. Táto planéta má podobnú teplotu ako Zem a nachádza sa v obytnej zóne svojej hviezdy – oblasti, kde by mohla existovať tekutá voda na povrchu. Použitím Jamesa Webba Space Telescope vedci zistili prítomnosť dimetylsulfátu v atmosfére K2-18b. Táto látka je na Zemi produkovaná živými organizmami, čo naznačuje možnú prítomnosť života aj na tejto vzdialenej planéte.

Cesta do hlbokého vesmíru: Breakthrough Starshot a Alcubierreho pohon

Ak chceme preskúmať ďaleké hviezdy, potrebujeme rýchlejšie cestovné prostriedky ako súčasné rakety. Projekt Breakthrough Starshot navrhuje poslať malé sondy k Proxima Centauri – najbližšej hviezde od Slnka – pomocou laserom poháňaných solárnych plachiet.

Ďalším teoretickým konceptom je Alcubierreho pohon, ktorý by umožnil cestovať rýchlejšie ako svetlo tým, že by deformoval priestor a čas okolo vesmírnej lode. Hoci sa to zatiaľ len nachádza v oblasti teórie, predstavuje fascinujúcu možnosť pre budúce prieskumy vesmíru.

Drakeova rovnica: Koľko civilizácií nás obklopuje?

Prednáška sa vráti k Drakeovej rovnici – matematickému vzorcu, ktorý sa snaží odhadnúť počet civilizácií vo vesmíre, s ktorými by sme potenciálne mohli komunikovať. Rôzne parametre rovnice, ako je počet hviezd v galaxii a pravdepodobnosť vzniku života na planéte, môžu výrazne ovplyvniť výsledok.

Zdieľanie posolstva: Voyager Golden Record a Royal Institution Golden Disc

Prednáška sa dotýka aj témy komunikácie s mimozemskými civilizáciami. Voyager sondy niesli so sebou tzv. Golden Records – gramofónové platne obsahujúce zvuky, hudbu a obrázky zo Zeme, ktoré mali slúžiť ako pozdrav pre potenciálnych mimozemšťanov. Kráľovská inštitúcia vytvorila nový „Golden Disc“ s modernými posolstvami od ľudí z celého sveta, ktorý bude uložený v archíve inštitúcie.

Inšpirácia a budúcnosť: Sme pripravení na vesmír?

Prednáška sa končí povzbudením pre mladých vedcov a astronómov, aby pokračovali v prieskume vesmíru a hľadaní života mimo Zeme. Maggie Aderin-Pococková zdôrazňuje dôležitosť jednoty a spolupráce pri vesmírnom prieskume a vyjadruje nádej, že budeme schopní poučiť sa z minulých chýb a vytvoriť lepšiu budúcnosť pre všetkých.

Odporúčania

Prednáška s Maggie Aderin-Pocockovou je fascinujúcou cestou do vesmíru, ktorá nás núti zamyslieť sa nad naším miestom vo vesmíre a možnosťou života mimo Zeme. Ak vás zaujíma veda a astronómia, toto je prednáška, ktorú si určite nenechajte ujsť!

Zdroje

• Originálne video
• The Royal Institution
• youtube.com
• Vianočné prednášky
• twitter.com
• Royal Institution of Great Britain | London
• TikTok – Zataj svoj deň
• Podcast Ri Vedy • Podcast na Spotify pre tvorcov
• Darujte
• Úprava rozhovorov s Ri a moderovanie komentárov

Približne 272 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.36 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.