História krvavého lekárstva: Prečo lekári vykrvačili pacientov

Od staroveku až do 19. storočia bol v lekárskej praxi rozsiahle používaný postup, ktorý by sa dnes zdal neuveriteľný – krvavanie pacientov. Aj známe osobnosti ako George Washington podľahli tejto metóde. V tomto článku sa pozrieme na históriu tohto zvláštneho medicínskeho zvyku a povieme si, prečo tak dlho vydržal napriek svojím pochybným účinkom.

Kľúčové poznatky

• Starodávne korene: Krvavanie má svoje korene v starovekej Grécko, kde ho presadzovali lekári ako Hippokrates na základe teórie štyroch humorov.
• Teória štyroch humorov: Zdravie bolo chápané ako rovnováha medzi žlčou, čiernou žľazou, hlienom a krvou. Narušenie tejto rovnováhy sa liečilo krvavím odvodňovaním.
• Rozmanité metódy: Existovali rôzne spôsoby krvavenia – od použitia ostrých nástrojov (ihiel, zubov zvierat) až po pijavice a mokré poháriky.
• Dlhá popularita: Krvavanie bolo bežné v stredoveku, islamskom svete aj Európe, pričom sa riadilo lunárnym cyklom a polohou planét.
• Koniec éry: S postupujúcim poznaním o mikróboch a vzniku germ-teórie v 20. storočí začal postup strácať na popularite.

Od Hippokrata po modernú medicínu: Cesta krvavého lekárstva

Myšlienka, že telo je ovládané štyrmi humorami – žlčou, čiernou žľazou, hlienom a krvou – bola základným kameňom starogréckej medicíny. Hippokrates, považovaný za otca modernej medicíny, veril, že nerovnováha týchto humorov vedie k chorobe. Preto sa liečba zamerala na obnovu rovnováhy, a krvavanie bolo jedným z hlavných nástrojov.

Táto teória sa rozšírila do celého sveta a stala sa dominantnou medicínskou praxou po celé storočia. Lekári v islamskom svete aj v Európe diskutovali o tom, kedy a ako krvavievať. Dôležitú úlohu zohrávali aj astrologické faktory – lunárny cyklus, poloha planét a miesto ochorenia ovplyvňovali výber správneho času a miesta na tele pre odvod krvi.

Metódy krvavenia: Od pijavíc po lancety

Spôsoby krvavenia sa v priebehu storočí menili. V staroveku sa používali ostré nástroje ako ihly, zuby zvierat a kovové čepele. Neskôr sa rozšírilo použitie pijavíc, ktoré boli považované za efektívny spôsob odvodňovania krvi. Ďalšou metódou bolo mokré poháriky – na kožu sa prikladali teplé sklenené nádoby, ktoré vytvárali vakuum a takto sa vysávala krv.

Krvavanie v histórii: Králi, poeti a lekári

Krvavie bolo bežné nielen u obyčajných ľudí, ale aj u kráľov a významných osobností. King Richard the Lionheart si dokonca prerušil rokovania s poslom sultána Saladina, aby sa zotavil z krvavacej procedúry. V 18. storočí bol King Charles II tak vážne chorý, že mu lekári odviedli krv z viacerých žíl a podávali mu elixíry obsahujúce práškový ľudský lebeň.

Aj poeti neunikli tejto metóde. Lord Byron, v posledných dňoch života, sarkasticky označil svojich lekárov za "zverstvo", keď ho zbavovali takmer 2,5 litra krvi.

Prečo to trvalo tak dlho?

Napriek nedostatku vedeckých dôkazov o účinnosti krvavenia, tento postup si udržal svoju popularitu po celé storočia. Jedným z dôvodov mohla byť placebo efekt – samotná starostlivosť a pozornosť lekára mohli viesť k pocitu zlepšenia stavu pacienta. Ďalej je možné, že obmedzené krvavie v správnom čase a množstve mohlo teoreticky pomôcť pri boji proti niektorým infekciám znížením hladiny železa, ktoré mikroorganizmy využívajú na svoju energiu.

Zánik krvavého lekárstva: Veda vs. tradícia

Postupne sa však začali objavovať pochybnosti o účinnosti krvavenia. Benjamin Rush, jeden z najväčších podporovateľov tohto postupu v Amerike, bol dokonca súdený za libel, keď ho novinár William Cobbett obvinil z predlžovania úmrtí vo Philadelphii.

S príchodom germ-teórie a lepšieho pochopenia mikróbov sa krvavanie stalo prekonaným postupom. Dnes je používané len v ojedinelých prípadoch pri liečení ochorení, ako je hemochromatóza (nadmerné hromadenie železa v organizme).

Zdroje a odkazy:

• TED-Ed Lesson: https://ed.ted.com/lessons/why-doctors-used-to-bleed-their-patients-stephanie-honchell-smith
• TED-Ed Dig Deeper: https://ed.ted.com/lessons/why-doctors-used-to-bleed-their-patients-stephanie-honchell-smith/digdeeper

Približne 52 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.26 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.