História krvavého lekárstva: Prečo lekári vykrvačili pacientov

Kedysi lekári "vykrvácali" pacientov! Od staroveku až do 19. storočia bol krvavý zákrok bežný, riadený aj lunárnym cyklom. Hippokrates ho presadzoval na základe teórie štyroch humorov. Prečo tento postup trval tak dlho?

História krvavého lekárstva: Prečo lekári vykrvačili pacientov
Photo by Aakash Dhage/Unsplash

Od staroveku až do 19. storočia bol v lekárskej praxi rozsiahle používaný postup, ktorý by sa dnes zdal neuveriteľný – krvavanie pacientov. Aj známe osobnosti ako George Washington podľahli tejto metóde. V tomto článku sa pozrieme na históriu tohto zvláštneho medicínskeho zvyku a povieme si, prečo tak dlho vydržal napriek svojím pochybným účinkom.

Kľúčové poznatky

  • Starodávne korene: Krvavanie má svoje korene v starovekej Grécko, kde ho presadzovali lekári ako Hippokrates na základe teórie štyroch humorov.
  • Teória štyroch humorov: Zdravie bolo chápané ako rovnováha medzi žlčou, čiernou žľazou, hlienom a krvou. Narušenie tejto rovnováhy sa liečilo krvavím odvodňovaním.
  • Rozmanité metódy: Existovali rôzne spôsoby krvavenia – od použitia ostrých nástrojov (ihiel, zubov zvierat) až po pijavice a mokré poháriky.
  • Dlhá popularita: Krvavanie bolo bežné v stredoveku, islamskom svete aj Európe, pričom sa riadilo lunárnym cyklom a polohou planét.
  • Koniec éry: S postupujúcim poznaním o mikróboch a vzniku germ-teórie v 20. storočí začal postup strácať na popularite.

Od Hippokrata po modernú medicínu: Cesta krvavého lekárstva

Myšlienka, že telo je ovládané štyrmi humorami – žlčou, čiernou žľazou, hlienom a krvou – bola základným kameňom starogréckej medicíny. Hippokrates, považovaný za otca modernej medicíny, veril, že nerovnováha týchto humorov vedie k chorobe. Preto sa liečba zamerala na obnovu rovnováhy, a krvavanie bolo jedným z hlavných nástrojov.

Táto teória sa rozšírila do celého sveta a stala sa dominantnou medicínskou praxou po celé storočia. Lekári v islamskom svete aj v Európe diskutovali o tom, kedy a ako krvavievať. Dôležitú úlohu zohrávali aj astrologické faktory – lunárny cyklus, poloha planét a miesto ochorenia ovplyvňovali výber správneho času a miesta na tele pre odvod krvi.

Metódy krvavenia: Od pijavíc po lancety

Spôsoby krvavenia sa v priebehu storočí menili. V staroveku sa používali ostré nástroje ako ihly, zuby zvierat a kovové čepele. Neskôr sa rozšírilo použitie pijavíc, ktoré boli považované za efektívny spôsob odvodňovania krvi. Ďalšou metódou bolo mokré poháriky – na kožu sa prikladali teplé sklenené nádoby, ktoré vytvárali vakuum a takto sa vysávala krv.

Krvavanie v histórii: Králi, poeti a lekári

Krvavie bolo bežné nielen u obyčajných ľudí, ale aj u kráľov a významných osobností. King Richard the Lionheart si dokonca prerušil rokovania s poslom sultána Saladina, aby sa zotavil z krvavacej procedúry. V 18. storočí bol King Charles II tak vážne chorý, že mu lekári odviedli krv z viacerých žíl a podávali mu elixíry obsahujúce práškový ľudský lebeň.

Aj poeti neunikli tejto metóde. Lord Byron, v posledných dňoch života, sarkasticky označil svojich lekárov za "zverstvo", keď ho zbavovali takmer 2,5 litra krvi.

Prečo to trvalo tak dlho?

Napriek nedostatku vedeckých dôkazov o účinnosti krvavenia, tento postup si udržal svoju popularitu po celé storočia. Jedným z dôvodov mohla byť placebo efekt – samotná starostlivosť a pozornosť lekára mohli viesť k pocitu zlepšenia stavu pacienta. Ďalej je možné, že obmedzené krvavie v správnom čase a množstve mohlo teoreticky pomôcť pri boji proti niektorým infekciám znížením hladiny železa, ktoré mikroorganizmy využívajú na svoju energiu.

Zánik krvavého lekárstva: Veda vs. tradícia

Postupne sa však začali objavovať pochybnosti o účinnosti krvavenia. Benjamin Rush, jeden z najväčších podporovateľov tohto postupu v Amerike, bol dokonca súdený za libel, keď ho novinár William Cobbett obvinil z predlžovania úmrtí vo Philadelphii.

S príchodom germ-teórie a lepšieho pochopenia mikróbov sa krvavanie stalo prekonaným postupom. Dnes je používané len v ojedinelých prípadoch pri liečení ochorení, ako je hemochromatóza (nadmerné hromadenie železa v organizme).

Zdroje a odkazy:

Približne 52 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.26 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon