História internátnych škôl pre domorodých obyvateľov: Asimilácia a strata kultúry

Video od CrashCourse Native American History sa zaoberá smutnou históriou amerických internátnych škôl, ktoré boli viac ako 150 rokov používané na násilnú separáciu detí domorodých obyvateľov od ich rodín a kultúry. Od Bidenovho nedávneho ospravedlnenia až po hlboké rany, ktoré tieto školy zanechali v komunitách domorodých obyvateľov, toto video ponúka komplexný pohľad na tento temný príbeh a jeho pretrvávajúce dopady.

Počiatky: „Priatelia Indiánov“ a myšlienka asimilácie

Na začiatku 19. storočia sa vláda USA snažila vyriešiť tzv. indiánsky problém – existenciu domorodých obyvateľov a ich kontrolu nad pozemkami, ktoré si osadníci žiadali. Po sérii neúspešných pokusov o riešenie tohto problému prostredníctvom zmlúv, vojen a presídlenia na rezervácie sa objavila nová stratégia: asimilácia. Myšlienka bola jednoduchá – ak sa domorodí ľudia stanú „bielymi,“ problém zmizne sám od seba.

Táto myšlienka našla svoje vyjadrenie v prácach Richarda Henryho Pratta, vojenského dôstojníka, ktorý začal zmazávať identitu domorodých väzňov tým, že im nariadil ostrihať vlasy, nosiť uniformy a vzdať sa všetkého, čo bolo pre nich kultúrne dôležité. Neskôr založil Carlisle Indian Industrial School, ktorá sa stala modelom pre desiatky ďalších škôl podporovaných vládou USA.

Internátne školy: „Zabi Indiána, zachráň človeka“

Carlisle a následné internátne školy boli navrhnuté tak, aby systematicky vymazali domorodú identitu. Tisíce detí boli násilne odobraté rodinám a boli prevezené na stovky míľ vzdialené školy, kde im bolo nariadené vzdať sa jazyka, odevov, náboženstva a dokonca aj mien. Tieto deti boli vystavené fyzickému násiliu, podvýžive, chorobám a iným formám zneužívania. Luther Standing Bear, Oglala Lakota, ktorý navštevoval Carlisle, si spomína na to, že škola bola určená na kopírovanie a imitáciu, nie na výmenu jazykov a nápadov.

Mnohé deti zomreli v týchto školách, a tie, ktoré prežili, sa vrátili domov ako ľudia, ktorí už necítili žiadne spojenie so svojou rodinou a kultúrou. Niektorí rodičia dobrovoľne prihlásili svoje deti do škôl s nádejou na lepšiu budúcnosť, zatiaľ čo iní boli nútení tak urobiť.

Allotment Act: Rozdelenie pôdy a rozpad komunít

Keďže asimilácia detí nepriniesla očakávané výsledky, vláda USA sa obrátila na ďalšiu stratégiu – Allotment Act (známy aj ako Dawes Act) z roku 1887. Tento zákon umožňoval rozdelenie rezervácií na menšie parcely (allotments), ktoré boli prideľované jednotlivým členom kmeňa. Cieľom bolo rozbiť kmeňové štruktúry, otvoriť pôdu pre osadníkov a „civilizovať“ domorodých obyvateľov tým, že ich presvedčia o pestovaní plodín a usadení sa na jednom mieste.

Senátor Henry Dawes, ďalší „priateľ Indiánov,“ veril, že kľúčom k asimilácii je vlastníctvo pôdy. Zároveň bol zákon spojený s prideľovaním amerického občianstva tým, ktorí akceptovali allotment a vzdali sa svojho kmeňového občianstva.

Dôsledky: Strata pôdy, rozpad identity a pretrvávajúce rany

Dawes Act mal katastrofálne dôsledky. Pred zákonom domorodé národy kontrolovali 138 miliónov akrov pôdy; do roku 1934, po skončení programu, stratili až dve tretiny tejto pôdy. Zákon tiež viedol k vytvoreniu tzv. tribal rolls – zoznamov členov kmeňa, ktoré boli založené na tzv. blood quantum, čo je vedecky neopodstatnený spôsob merania domorodého pôvodu.

Dnes sú rezervácie často rozdrobené a pozostávajú z pozemkov vlastnených kmeňmi, jednotlivými členmi kmeňa a osadníkmi. Dôsledky asimilácie a allotmentu sa prenášajú na ďalšie generácie a spôsobujú hlboké rany v domorodých komunitách.

Kľúčové poznatky:

• Bidenovo ospravedlnenie: Prvýkrát v histórii USA prezident oficiálne ospravedlnil sa za politiku, ktorá násilne separovala domorodé deti od ich rodín a kultúry.
• Asimilácia ako nástroj kolonizácie: Pokus o „civilizáciu“ domorodých obyvateľov bol skôr formou kolonizácie a potlačovania kultúry.
• Dawes Act a strata pôdy: Rozdelenie rezervácií viedlo k masívnej strate pôdy pre domorodé národy a zničeniu ich tradičných spôsobov života.
• Pretrvávajúce dopady: Trauma spôsobená internátnymi školami a stratou pôdy sa prenáša na ďalšie generácie a ovplyvňuje zdravie, kultúru a identitu domorodých komunít.

Odpor a liečenie: Cesta k zotaveniu

Napriek ťažkostiam domorodé komunity nikdy neprestali bojovať za svoje práva a zachovanie svojej kultúry. Dnes mnohé národy aktívne pracujú na oživení svojich jazykov, tradícií a kultúrnej identity. Dr. Denise Lajimodiere hovorí o potrebe liečiť rany z minulosti prostredníctvom obnovy jazyka a kultúry.

Zdroje:

• https://docs.google.com/document/d/1g1BpQk_2qXtFeQBffoAT-rrogcKRaA2eNjeRCpmCrJ8/edit?usp=sharing
• https://complexly.com/support

Približne 156 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.78 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.