História duševných chorôb a kresťanstva – fascinujúci pohľad.

Prednáška Dr. Allana Chapmana, špecialistu na históriu vedy z Oxfordu, ponúka pozoruhodný pohľad na to, ako kresťanské myšlienky o mysli a duševných chorobách prebiehali stáročiami. Od raného kresťanstva až po 19. storočie, Chapman odhaľuje zaujímavé spojenia medzi vierou, medicínou a chápaním toho, čo vnímame ako „bláznovstvo“. Jeho prednáška sa dotýka rôznych období a prístupov, pričom zdôrazňuje dôležitosť kontextu pri hodnotení historických pohľadov na duševné zdravie.

Kľúčové poznatky

• Rané kresťanstvo a medicína: V prvých rokoch šírenia kresťanstva v Rímskej ríši sa prepojili viera a liečenie, pričom úlohu zohrali aj lekárske znalosti.
• Vplyv Grécko-Rímskych tradícií: Kresťanská viera absorbovala medicínske koncepty od Hippokrata a Dioskorida, vrátane predstáv o démonickom posednutí a nerovnováhach tela a mysle.
• Stredoveké chápanie duševnej choroby: V 15. storočí sa duševné utrpenie vysvetľovalo troma možnosťami: diabolským posednutím, skutočnými duchovnými zážitkami (víziami) a klinickým „talovou“ bláznovstvom.
• Dôležitosť „parson physicians“: Kňazi, ktorí zároveň praktizovali medicínu („parson physicians“), boli v 16.-18. storočí bežní a často poskytovali starostlivosť mentálne chorým priamo vo svojich domovoch (rectoriách).
• Moral Management: Inovatívny prístup: Francis Willis, kňaz z Lincolnshire, zaviedol „moral management“ – budovanie vzťahov s pacientmi a využívanie charizmy na zvládanie aj tých najťažších prípadov.

Duševné choroby v stredoveku: medzi démonmi a duchovnosťou

Stredoveké kresťanstvo ponúkalo komplexný pohľad na duševnú chorobu, ktorý sa odrážal v rôznych vysvetleniach jej príčin. Okrem vplyvu démonov a duchovných zážitkov, ktoré boli bežné vysvetlenia, existovalo aj chápanie klinickej bláznovosti, označované ako „talové“ bláznovstvo. Prípad Margery Kempe, známej anglickej mystičky, ilustruje túto komplexnosť – biskupovia sa snažili rozlíšiť medzi duchovným poslaním a potenciálnymi klinickými syndrómami v jej správaní.

Vplyv antickej medicíny: štyri humory a melanchólia

Vplyv antickej medicíny, najmä Galenových učení o štyroch humoroch (žlč žltá, žlč čierna, krv a hlien), bol v kresťanskom chápaní duševnej choroby významný. Čierna žlč bola často spájaná s melanchóliou – stavom depresie a úzkosti, ktorý sa považoval za príčinu mnohých mentálnych problémov.

Thomas Willis: prelomová postava v histórii medicíny

Thomas Willis, 17. storočný Oxfordský lekár a kňaz, predstavuje prelomovú postavu v histórii medicíny. Jeho vedecký prístup spočíval v skúmaní spojitosti medzi správaním a funkciou mozgu prostredníctvom pitvania. Willisova práca priniesla objav tzv. kruhu Willisa – systému ciev v mozgu – a pozorovanie súvislostí medzi mentálnymi stavmi a abnormalitami mozgu, napríklad u pacienta s bipolárnou poruchou alebo po údere bleskom.

„Parson Physicians“ a starostlivosť o duševne chorých v domácom prostredí

V období 16.-18. storočia bolo bežné, že kňazi praktizovali medicínu („parson physicians“). Často prijímali mentálne chorých do svojich domovov (rectoriách) ako formu starostlivosti a zároveň si tým dopĺňali príjem. Príkladom je Reverend Molly Unwin, ktorá sa starala o básnika Thomasa Coopera.

John Wesley: liečba duševných porúch pomocou chladu a elektrifikácie

John Wesley, metodistický líder a lekár, presadzoval inovatívne metódy liečby duševných porúch. Navrhoval ochladzovanie mozgu ako liek na mániu (nervové poruchy) – napríklad polievanie oholenej hlavy studenou vodou („vždy funguje“). Zároveň nesúhlasil so scarifikáciou (rezaním pokožky hlavy na uvoľnenie krvi). Wesley tiež presadzoval elektrickú terapiu pomocou vtedajších elektrických strojov, čerpať vedomosti z prác vedcov ako Francis Hawksby a Benjamin Franklin.

Moral Management a povolené správanie ako terapia

V 18. storočí sa spoločenské kódexy správania a zdieľané náboženské presvedčenie považovali za terapeutické pre mentálne chorých, čím sa podporovalo rešpektujúce správanie aj v stave šialenstva.

Od prvej psychoaktívnej látky po vznik psychiatrických ústavov

V roku 1870 sa chloral hydrát, mierny narkotikum, začal používať ako liek na poruchy spánku v psychiatrických zariadeniach, čím sa zlepšila starostlivosť o pacientov. V 19. storočí s rastom populácie a spoločenskými zmenami došlo k vzniku väčších krajských ústavov a pokusom o klasifikáciu duševných porúch pomocou metód ako kompozitná fotografia (Francis Galton).

Záverečné úvahy

Prednáška Dr. Chapmana nám pripomína, že chápanie duševnej choroby sa v priebehu histórie menilo a bolo ovplyvnené rôznymi faktormi – od náboženských presvedčení po vedecký pokrok. Dnes si uvedomujeme komplexnosť duševného zdravia a dôležitosť holistického prístupu k liečbe, ktorý zohľadňuje nielen fyzické, ale aj psychologické a sociálne faktory.

Referencie

• Faraday Institute: https://www.faraday.institute/donate

Približne 238 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.19 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.