Hegemónia zhora: Ako USA ovládajú európske myslenie

V modernom geopolitickom kontexte má Washington zrejme väčší vplyv na Európu, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Prečo je transatlantická spolupráca taká jednosmerná a aké to má dôsledky pre jednotlivé štáty v Európe? Tieto otázky skúmali v rámci diskusie medzi Pascalom z Neutrality Studies a švédskou novinárkou Kajsou Ekis Ekman, ktorá nám prináša dôkladnejší pohľad na dynamiku európsko-amerických vzťahov.

Videorozhovor s Kajsou Ekis Ekman, švédskou žurnalistkou a aktivistkou, zdôraznil posun v európskej zahraničnej politike, od neutrálneho postoja k otvorenej podpore americkej hegemónie. Aké sú hlavné dôvody tohto posunu?

Kľúčové poznatky

1. Závislosť na americkej politike: Európa sa zdá byť priamejšie prepojená s politikou USA. Rozhodnutia prijaté vo Washingtone často nachádzajú svoj odraz vo vyhláseniach európskych politikov, ako napríklad v prípade Švédska a jeho postoja k izraelských osadníkov na Západnom brehu.
2. Strata neutrality: Ako sa švédska politika presunula z neutrality do NATO, často bez širšej verejnej diskusie alebo referenda, čo viedlo k pocitu, že rozhodnutia sú prijímané „zhora nadol“.
3. Erozia slobody slova: V dôsledku geopolitických napätí bolo v niektorých prípadoch obmedzené vyjadrovanie. Ekis Ekman ako príklad uviedla svoju vlastnú skúsenosť s odchodom z mediálnych inštitúcií po kritickom pokrývaní rusko-ukrajinského konfliktu.

Nezávislosť Európy minulosti

V čase Olafa Palmeho, Willy Brandta či Bruna Kreiského mala Európa rozhodne odlišný zahraničnopolitický prístup v porovnaní s USA. Táto éra nezávislej Európy už zdá sa patrí do minulosti. Posun švédskej politiky od neutrality k jasnejšej spojenosti s NATO je jedným z hlavných symbolov tejto zmeny. V diskusii Ekis Ekman vyjadrila obavy, ako tento posun nielen ovplyvnil švédsku politiku, ale aj samotné vnímanie identity krajiny.

Švédska cesta do NATO

Ekis Ekman upozornila na historickú rozhodnosť Švédska byť neutrálnym, čo bolo výhodné počas dôležitých momentov, ako boli dve svetové vojny. Rozhodnutie vstúpiť do NATO však bolo podľa nej urobené bez verejnej diskusie, čo sa prejavilo len ako následok vojnového konfliktu na Ukrajine.

Trickle-down efekt v mediálnom priestore

Zásadná otázka, ktorú video nadnieslo, je, ako hlboko siaha americký vplyv do európskeho mediálneho priestoru. Ak Spojené štáty nedokážu otvorene kritizovať izraelské kroky v Gaze, ani švédski politickí predstavitelia nevydávajú podobné vyhlásenia. Ďalej, médiá často preberajú tento rámec diskusie.

Prekážky a riziká

Podľa Ekmanovej súčasná situácia vedie k samo-cenzúre medzi novinármi a vedie ku klesajúcej dôvere voči demokratickým inštitúciám. I keď sa nájdu alternatívne platformy vyjadrenia, veľkého dopadu zatiaľ nedosiahli.

Záver a zamyslenie

Pre Európu, najmä pre krajiny ako Švédsko, je kľúčové vrátiť sa k vytváraniu si vlastnej zahraničnej politiky nezávislej od tlaku z vonka a podporiť kritické myslenie a slobodu prejavu. Ako sa budú krajiny Európy vyrovnávať s rastúcou závislosťou na Spojených štátoch, zostáva zásadnou otázkou, ktorá bude formovať budúcnosť kontinentu.

Dôležité odkazy

• Viac od Kajsy Ekis Ekman nájdete na stránke Parabol Press.

Čitateľom na Slovensku možno odporučiť, aby sledovali vývoj zahraničnej politiky v ich regióne a zamysleli sa nad tým, ako globálne mocnosti ovplyvňujú rozhodovanie jednotlivých krajín. Aj v kontexte slovenskej politiky je dôležité si klásť otázky o nezávislosti a suverenite.

Približne 108 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.54 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.