HDP v 1. štvrťroku 2025 spomalil, priemysel však pomáha

Slovenská ekonomika spomaľuje – HDP vzrástol o 0,9%, prvýkrát pod hranicou 1% po dvoch rokoch. Silný priemysel podporil rast, no spotreba domácností a investície klesajú. Detailnejšia analýza Štatistického úradu SR odhaľuje znepokojivé signály.

HDP v 1. štvrťroku 2025 spomalil, priemysel však pomáha
Photo by Kelly Sikkema/Unsplash

Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR si slovenská ekonomika udržala medziročný rast na začiatku roka 2025, no tempo jeho poklesu je výrazné. Hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 0,9%, čo predstavuje prvýkrát po dvoch rokoch rast pod úrovňou 1%. Napriek tomu, že ekonomiku podporil rast v deviatich z desiatich odvetví a silný vplyv priemyslu, spomalenie spotreby domácností a pokles investičnej aktivity sú znepokojivé signály. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové poznatky z najnovšej analýzy Štatistického úradu SR a zamyslíme sa nad ich dopadom na slovenskú ekonomiku.

Kľúčové poznatky

  • Nízky rast HDP: Rast HDP v 1. štvrťroku 2025 dosiahol len 0,9%, čo je výrazné spomalenie oproti predchádzajúcim obdobiam.
  • Silný priemysel: Priemysel sa stal kľúčovým pilierom ekonomiky, pričom zaznamenal medziročný rast o 1,5% a tvoril takmer štvrtinu pridanej hodnoty.
  • Spomalenie spotreby: Spotreba domácností výrazne stratila na dynamike, vzrástla len o 0,5%, čo je podstatný pokles oproti minulému roku. Verejný sektor tiež zmiernil míňanie.
  • Pokles investícií: Investičná aktivita pokračuje v poklese a tvorba hrubého fixného kapitálu klesla o 8%.
  • Záporné saldo zahraničného obchodu: Slovensko zaznamenalo záporné saldo zahraničného obchodu tretí štvrťrok po sebe.

Detailnejší pohľad na slovenskú ekonomiku v 1. štvrťroku 2025

Analýza Štatistického úradu SR odhaľuje komplexný obraz s viacerými pozitívnymi aj negatívnymi aspektmi. Rast priemyslu, najmä vďaka silnej produkcii a exportu, predstavuje dôležitý faktor udržiavajúci ekonomiku nad vodou. Avšak, výrazné spomalenie spotreby domácností je znepokojivé. Domácnosti evidentne obmedzujú svoje výdavky, čo môže mať negatívny dopad na ďalší rast.

Verejný sektor tiež prispieva k zmierneniu rastu HDP svojím poklesom výdavkov. To naznačuje možnú snahu vlády o konsolidáciu verejných financií, čo je síce dôležité z dlhodobého hľadiska, ale v krátkodobom horizonte môže brzdiť ekonomický rast.

Najväčším problémom však zostáva pokles investičnej aktivity. Klesajúca tvorba hrubého fixného kapitálu naznačuje nedostatok dôvery investorov do budúceho vývoja slovenskej ekonomiky. To môže mať dlhodobé negatívne dopady na produktivitu a konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Záporné saldo zahraničného obchodu tiež predstavuje ďalšiu brzdu pre rast HDP.

Odvetvia, ktoré ťahajú ekonomiku nahor a tie, ktoré zaostávajú

Ako už bolo spomenuté, priemysel je momentálne kľúčovým motorom slovenskej ekonomiky. Rast v tomto odvetví kompenzuje poklesy v iných oblastiach. Obchod, doprava a ubytovanie so stravovacími službami tiež zaznamenali mierny rast, čo naznačuje, že sektor služieb si udržiava určitú vitalitu.

Naopak, odvetvie informácie a komunikácia zaznamenalo medziročný pokles výkonov. To môže byť spôsobené rôznymi faktormi, vrátane zmeny spotrebiteľských preferencií alebo zvýšenej konvencie na trhu.

Čo nás čaká v budúcnosti? Odporúčania a zamyslenia

Aktuálna situácia naznačuje potrebu komplexnejších opatrení na podporu ekonomického rastu. Je nevyhnutné stimulovať investície, čo môže vyžadovať zavedenie daňových úľav pre podniky alebo poskytovanie štátnych garancií na investičné projekty.

Dôležité je tiež riešiť problém spomalenej spotreby domácností. To môže zahŕňať opatrenia na podporu príjmov obyvateľov, ako napríklad zvýšenie minimálnej mzdy alebo zníženie dane z príjmu.

Vláda by mala venovať pozornosť aj odvetviam, ktoré zaostávajú, a vytvoriť podmienky pre ich rozvoj. Podpora inovácií a digitalizácie môže pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských podnikov a stimulovať ekonomický rast.

Zdroje a odkazy

  • Štatistický úrad SR: https://www.statystyka.sk/
  • Kódex postupov pre európsku štatistiku: (odkaz na relevantný dokument, ak je dostupný na stránke Štatistického úradu SR)
Približne 47 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.24 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon