Globálna potravinová inflácia ohrozuje bezpečnosť
Globálne šoky, ako pandémia a vojna na Ukrajine, poháňajú potravinovú infláciu a ohrozujú potravinovú bezpečnosť. Správa OSN varuje pred dlhodobými dopadmi na najchudobnejšie krajiny a aj Slovensko.
Najnovšia správa o stave potravinovej bezpečnosti a výživy sveta (SOFI) 2025 odhaľuje znepokojivý trend: dramatický nárast cien potravín, ktorý je výsledkom kombinácie globálnych šokov. Od pandémie COVID-19 až po vojnu na Ukrajine a klimatické extrémy – svet čelí "ideálnemu víru" faktorov, ktoré ohrozujú potravinovú bezpečnosť a výživu miliárd ľudí. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové zistenia správy a preskúmame, ako tieto trendy ovplyvňujú slovenské aj globálne ekonomiky.
Kľúčové poznatky zo správy SOFI 2025
Správa OSN prináša niekoľko zásadných zistení, ktoré si zaslúžia našu pozornosť:
- Výrazný nárast cien potravín: Globálne ceny potravín prudko vzrástli v rokoch 2020 až 2024 a hrozí, že sa stanú trvalým problémom.
- Kombinácia faktorov: Nárast je spôsobený pandémiou COVID-19, vojnou na Ukrajine a klimatickými extrémami.
- Najväčší dopad na chudobné krajiny: Najviac postihnuté sú najchudobnejšie krajiny, predovšetkým v Afrike, kde vysoké ceny potravín vedú k zhoršeniu potravinovej neistoty a podvýžive.
- Dlho trvanie problému: Ceny sa vrátili na úrovne spred pandémie až v roku 2024, čo znamená dlhodobé problémy s dostupnosťou potravín pre mnohých ľudí.
- Vplyv na výživový stav: Nárast cien potravín vedie k zníženiu kupovacej sily domácností, zmene stravovacích návykov (prechod na lacnejšie a menej nutrične hodnotné potraviny) a zvýšeniu podvýživy u detí.
Podiel populácie s miernou alebo závažnou potravinovou neistotou
Detailnejší pohľad na príčiny a dôsledky
Pandémia COVID-19 spustila masívne fiškálne stimuly, ktoré viedli k inflácii na strane dopytu. Následne ruský vpád na Ukrajinu narušil dodávateľské reťazce obilia, slnečnicového oleja a hnojív, čo zvýšilo vstupné náklady pre poľnohospodárov. Klimatické extrémne javy, ako sú suchá, povodne a horúčavy, zasa negatívne ovplyvnili úrodu v mnohých produkčných oblastiach.
Inflácia potravín dosiahla svoj vrchol v januári 2023 s nárastom o 13,6 %, pričom najviac postihnuté boli krajiny s nízkym príjmom, kde ceny vzrástli až o 30 %. Aj keď sa ceny od tej doby mierne znížili, stále predstavujú pre mnohých ľudí značnú záťaž.
Dôležitým faktorom je aj menová depreciácia v krajinách, ktoré sú závislé na dovoze potravín. To ešte zvyšuje náklady na import a zhoršuje dostupnosť potravín pre obyvateľov.
Dopady na Slovensko a odporúčania
Hoci Slovensko nie je tak priamo zasiahnuté ako najchudobnejšie krajiny, nárast cien potravín má aj tu svoje dopady. Inflácia ovplyvňuje kupovacia silu domácností a zvyšuje náklady pre podniky v potravinárskej oblasti.
Správa OSN odporúča niekoľko opatrení na zmiernenie dopadov inflácie a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti:
- Cielená finančná podpora: Poskytovanie sociálnych sietí a iných foriem podpory pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva.
- Udržiavanie otvoreného trhu: Vyhýbanie sa obchodným obmedzeniam a zabezpečenie voľného pohybu potravín na svetových trhoch.
- Koordinácia politík: Zladenie menovej a fiškálnej politiky s cieľom stabilizovať ceny a podporiť ekonomický rast.
- Zlepšenie transparentnosti trhu: Vytvorenie systémov informovania o poľnohospodárskom trhu, ktoré umožnia lepšie predvídanie vývoja cien.
- Posilnenie odolnosti: Investície do infraštruktúry a inštitucionálnej kapacity na prípravu na budúce krízy.
Záverečné myšlienky
Správa SOFI 2025 je varovaním pred pretrvávajúcimi hrozbami potravinovej neistoty a inflácie. Je potrebné, aby vlády, medzinárodné organizácie a jednotlivci spolupracovali na riešení týchto problémov a zabezpečili, že každý človek má prístup k dostatočnému množstvu kvalitnej a dostupnej potravy. Slovensko by sa malo aktívne zapájať do medzinárodných iniciatív zameraných na podporu potravinovej bezpečnosti a odolnosti agropotravinového systému.
Dôležité odkazy:
- Oficiálna stránka správy SOFI
- Správa ECOSOC o potravinovej neistote (Poznámka: Skutočný odkaz bude dostupný po zverejnení správy v júli 2025.)
Približne 127 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.64 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Globálna potravinová inflácia ohrozuje bezpečnosť
Zdôvodnenie: Článok analyzuje príčiny a dôsledky inflácie potravín, zohľadňuje globálny aj slovenské kontexty. Poskytá komplexný pohľad na problém, hoci by mohol viac rozvinúť odporúčania pre Slovensko.
Zdôvodnenie: Článok sa opiera o oficiálnu správu OSN (SOFI 2025), čo zvyšuje jeho dôveryhodnosť. Argumenty sú logické a podložené faktami o inflácii potravín a jej príčinách. Zohľadňuje globálne aj slovenské dopady.
Zdôvodnenie: Článok prezentuje zistenia správy SOFI a snaží sa o objektívny popis situácie. Používa však slová ako „znepokojivý trend“ a zdôrazňuje negatívne dopady, čo môže mierne skresľovať obraz.
Zdôvodnenie: Článok identifikuje problém a jeho príčiny. Okrem toho navrhuje konkrétne odporúčania na riešenie situácie, čo prispieva k konštruktívnemu prístupu.
Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na ekonomické a sociálne dôsledky potravinovej krízy a neobsahuje explicitné politické hodnotenia. Analyzuje príčiny a dopady, navrhuje opatrenia bez preferovania konkrétnych ideológií.
Komentáre ()