Globálna kríza bývania: Nerovnosť je hlavný problém

Nedávno bol prezentovaný STG11 Globálny report 2026 od UN Habitat, ktorý hodnotí pokrok smerom k udržateľným mestám (SDG 11). Hoci sa dosiahli určité úspechy v oblastiach ako verejná doprava a nakladanie s odpadmi, na splnenie SDG 11 do roku 2030 je potrebné urýchliť a spravodlivejšie kroky. Report zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť globálnu krízu bývania, ktorá postihuje viac ako tri miliardy ľudí, pričom viac ako jeden a štvrtina miliardy žije v slumoch a neformálnych osadách. Podľa expertov je adekvátne bývanie základným kameňom pre dosiahnutie ďalších cieľov udržateľného rozvoja a nerovnosti v prístupe k nemu sa dotýkajú najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.

Hlavné poznatky

• Kríza bývania: Viac ako tri miliardy ľudí na svete nemá prístup k adekvátnemu bývaniu, čo predstavuje obrovskú výzvu pre udržateľný rozvoj.
• Nerovnosť: Kríza bývania je predovšetkým krízou nerovnosti a najviac postihuje zraniteľné skupiny ako ženy, deti, osoby so zdravotným postihnutím, migranti a obyvatelia neformálnych osád.
• Dôležitosť bývania: Adekvátne bývanie je základom pre prístup k službám, zamestnaniu, vzdelávaniu a celkovému blahobytu.
• Potreba investícií: Je potrebné zvýšiť investície do adekvátneho bývania, najmä do neformálnych osád a slumov.
• Komunitná účasť: Rozvoj by mal byť vedený komunitami a zohľadňovať ich potreby.

Výzvy v mestskom rozvoji

Report poukazuje na to, že svet sa vzdialil od dosiahnutia SDG 11 (udržateľné mestá a komunity) len desať rokov po jej prijatí. Urbanizácia je čoraz viac poháňaná plánovaným nízko poschodovým vývojom, čo zdôrazňuje dôležitosť kompaktnej urbanistickej tvorby. Klimatické zmeny predstavujú pre mestá rastúcu výzvu a krajiny posilňujú plánovanie odolnosti vo svojich národných mestských politikách. Napriek pokroku v monitorovacích systémoch stále existujú medzery v dátach, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne mestské politiky.