Fyzici dokázali, že vesmír nie je simulácia?
Fyzici skúmajú, či vesmír nie je simulácia. Nová štúdia vychádza z Gödelovej vety a tvrdí, že ak môžeme merať nepredvídateľné vlastnosti, nemôžeme byť simuláciou. Sabine Hossenfelder však argumentuje, že algoritmus by mal teoreticky dokázať všetky merania.
Nedávno sa objavila zaujímavá štúdia, ktorá podľa niektorých fyzikov vyvracia myšlienku, že náš vesmír je len pokročilou počítačovou simuláciou. Táto teória, známa ako simulačná hypotéza, získala popularitu vďaka filozofom a sci-fi autorom, no teraz sa zdá, že by mohla byť mylná. V tomto článku sa pozrieme na argumenty prezentované v štúdii a vysvetlenie Sabine Hossenfelder, známej popularizátorky vedeckých tém.
Simulačná hypotéza: Stručný prehľad
Myšlienka, že náš vesmír je simulácia, vychádza z predpokladu, že pokročilé civilizácie by mali technickú možnosť vytvárať realistické simulácie s vedomými bytosťami. Filozof Nick Bostrom argumentoval, že ak je to tak, potom je oveľa pravdepodobnejšie, že sme my sami súčasťou takejto simulácie, ako skutočná realita. Avšak, táto teória čelí zásadnému problému: ako ju vôbec overiť alebo vyvrátiť?
Gödelova veta a jej význam
Nová štúdia sa opiera o známu matematickú vetu – Gödelovu vetu. Táto veta hovorí, že v každom formálnom systéme (napríklad v matematike) existujú výroky, ktoré sú pravdivé, ale voči samotnému systému nedokázateľné. Inak povedané, vždy budú existovať skutočnosti, ktoré sa nedajú dokázať pomocou daného systému pravidiel.
Argument štúdie: Vesmír a nepočítateľné vlastnosti
Autori štúdie tvrdia, že ak náš vesmír opisuje teória, ktorá spĺňa Gödelov teorém, potom existujú skutočnosti o našom vesmíre, ktoré sú pravdivé, ale nedokážeme ich dokázať v rámci tej teórie. Príkladmi takýchto vlastností môžu byť detailné procesy prebiehajúce vo vnútri čiernych dier alebo správanie určitých materiálov pri extrémnych teplotách.
Podľa autorov štúdie, ak dokážeme pozorovať a merať tieto nepočítateľné vlastnosti, potom to dokazuje, že sme schopní robiť niečo, čo algoritmus nemôže predvídať. A to znamená, že vesmír nemôže byť simuláciou.
Sabine Hossenfelder: Kritický pohľad
Sabine Hossenfelder však k tejto štúdii pristupuje s opatrnosťou. Poukazuje na to, že zatiaľ sme nikdy nepozorovali žiadnu veličinu, ktorú by algoritmus nemohol teoreticky vypočítať. Jej argument je jednoduchý: ak by sme skutočne žili v simulácii, potom by aj náš počítačový systém mal byť schopný simulovať všetky naše merania a pozorovania.
Hossenfelder tiež pripomína, že príklady nepočítateľných vlastností, ktoré autori štúdie uvádzajú, často vychádzajú z matematických idealizácií (napríklad nekonečný počet atómov). V reálnom svete sa takéto situácie nevyskytujú.
Kľúčové poznatky:
- Simulačná hypotéza: Myšlienka, že náš vesmír je počítačovou simuláciou.
- Gödelova veta: V každom formálnom systéme existujú pravdy, ktoré sú nedokázateľné voči samotnému systému.
- Argument štúdie: Ak môžeme merať vlastnosti vesmíru, ktoré nie sú predvídateľné pomocou algoritmu, potom nemôžeme byť simuláciou.
- Kritika Sabine Hossenfelder: Zatiaľ sme nepozorovali žiadnu veličinu, ktorú by algoritmus nedokázal vypočítať.
Záverečné úvahy a odkazy
Štúdia prináša zaujímavý pohľad na simulačnú hypotézu, no jej závery nie sú definitívne. Sabine Hossenfelder správne poukazuje na to, že argument štúdie je založený na predpoklade, ktorý nemáme ako overiť. Možno sme skutočne súčasťou simulácie, ale zatiaľ nevieme, ako to dokázať alebo vyvrátiť.
Hľadanie odpovede na túto otázku nás však núti zamýšľať sa nad povahou reality a hranicami nášho poznania. A to je samo o sebe cenné.
Odkazy:
- UBC News: UBC study debunks the idea that the universe is a computer simulation
- Sabine Hossenfelder – Uncomputability and the Simulation Hypothesis
Hodnotenie článku:
Fyzici dokázali, že vesmír nie je simulácia?
Osoby v článku
Približne 119 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.60 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()