Evolúcia: História myšlienok od Aristotela po Darwina

V poslednej prednáške z letného kurzu Faraday Institute profesor Stephen Freeland rozoberá fascinujúcu tému evolúcie. Prednáška sa nezaoberá iba Darwinovým prínosom, ale aj históriou myšlienok o vývoji predtým a po ňom. Profesor Freeland nás prevedie od Aristotelových hierarchických predstáv až po moderné poznatky genetiky a zdôrazňuje dôležitosť vedeckej metódy pri pochopení tohto komplexného procesu. Prednáška je rozdelená do dvoch častí, pričom táto sa zameriava na evolúciu a zajtrajšia prednáška bude venovaná antropickému princípu.

Kľúčové poznatky

• Evolúcia nie je lineárny rebrík: Pred Darwinovým časom prevládal názor, že vývoj predstavuje postupný „rebrík“ smerujúci k vyšším formám života. Profesor Freeland tento mýtus kritizuje a ukazuje, ako bráni konštruktívnej debate o prírode.
• Slovo „evolúcia“ má bohatú históriu: Darwin sa vyhýbal použitiu slova „evolúcia“ v Pôvode druhov, pretože už vtedy malo iné významy (od latinčiny „rozvíjať sa“). Koncept vývoja jednoduchých foriem života do komplexných však existoval dávno predtým.
• Aristotelova „Veľká reťaz bytia“: Predstavovala hierarchický systém, v ktorom každá forma života má svoje miesto a usiluje o dokonalosť. Tento pohľad ovplyvnil myslenie po celé storočia.
• Príroda a mechanické zákony: Osvietenstvo prinieslo myšlienku mechanického vesmíru riadeného prirodzenými zákonmi, čo viedlo k hľadaniu podobných zákonov aj v prírode.
• Význam klasifikácie: Práca Carla Linnaeusa odhalila objektívne hierarchie a vzťahy medzi organizmami, čím demonštrovala určitý poriadok v prírode.
• Prírodný výber ako vysvetlenie: Darwin navrhol prírodný výber ako mechanizmus evolúcie, ktorý vysvetľuje klasifikáciu druhov a ich prispôsobenie prostrediu.
• Evolúcia nie je vždy o pokroku: Moderné poznatky ukazujú, že evolúcia nemusí viesť k „pokroku“ v zmysle zlepšenia alebo zdokonalenia.

Od Aristotela po Darwina: História myšlienok o vývoji

Pred Darwinom prevládal názor, že príroda je usporiadaná podľa hierarchie, tzv. Veľkej reťaze bytia. Tento systém, ktorý vychádza z Aristotelovej filozofie, tvrdil, že každá forma života má svoje pevné miesto a snaží sa o dokonalosť. Predstava bola taká, že ryby „evolujú“ do obojživelníkov, tie do plazov a nakoniec do cicavcov – lineárny postup smerom k vyšším formám.

Avšak už dávno predtým, ako Darwin publikoval Pôvod druhov, existovali myšlienky o tom, že život sa vyvíja z jednoduchých foriem. Jeho vlastný starý otec, Erasmus Darwin, písal o evolúcii v 18. storočí. Filozof Joseph Combe dokonca v roku 1759 explicitne navrhol ľudskú evolúciu a diskutoval o tom, či rôzne rasy sú odlišné druhy!

Darwin sa však vyhýbal použitiu slova „evolúcia“ vo svojej knihe. Slovo už vtedy malo iné konotácie – pochádzalo z latinčiny „unroll“ (rozvíjať sa) a bolo spájané s predpokladom, že život sa vyvíja smerom k vyššej forme. Darwin preferoval termín „prírodný výber“, ktorý presnejšie popisoval jeho mechanizmus evolúcie.

Prírodný výber: Mechanizmus vysvetľujúci prírodu

Darwinov prínos spočíval v tom, že navrhol prírodný výber ako mechanizmus, ktorý vysvetľuje nielen klasifikáciu druhov (ako ju formuloval Linnaeus), ale aj to, ako sa organizmy prispôsobujú svojmu prostrediu. Príkladom je fascinujúci prípad ploských rýb (napríklad platesa). Tieto ryby majú veľmi zvláštne telo – sú sploštené a oči im na jednej strane hlavy vyčnievajú, zatiaľ čo druhá strana je tmavá. Profesor Freeland poukazuje na to, že tento dizajn nie je „elegantný“ v zmysle dokonalosti, ale je výsledkom prírodného výberu – ryby sa prispôsobili životu na morskom dne a ich telo im umožňuje sa schovávať pred predátormi.

Evolúcia: Nie vždy o pokroku a nie vždy o ľahkosti

Richard Dawkins vo svojej knihe Slepý hodinár argumentuje, že evolúcia je „dizajnérom“, ale nie dizajnérom s plánom alebo teologickým účelom. Je to proces, ktorý jednoducho vyberá to, čo prežije a reprodukuje sa. To znamená, že príroda môže byť krutá a bezohľadná – evolúcia často vedie k utrpeniu a smrti.

Profesor Freeland tiež zdôrazňuje, že predstava o evolučnom „pokroku“ je mylná. Evolúcia nie vždy smeruje k vyšším formám života. Napríklad delfíny sa vrátili do vody z druhov, ktoré kedysi žili na súši – to znamená, že evolúcia môže viesť aj k návratu k predtým stratenej životnej forme.

Moderné poznatky a náš postoj

V 20. storočí priniesla neodarvinistická syntéza nové pohľady na evolúciu – ukázalo sa, že evolúcia nie je vždy v prospech druhu ako celku a molekulárna revolúcia odhalila, že veľká časť genetickej zmeny je náhodná („junk DNA“).

Profesor Freeland uzatvára prednášku úvahou o našej pozícii vo vesmíre. Darwinova teória naznačuje, že ľudstvo nie je nevyhnutne na vrchole hierarchie – môžeme byť skôr zjednodušením v porovnaní s našimi predkami. A zároveň zdôrazňuje dôležitosť vedeckého myslenia a morálnej zodpovednosti, ktorá prichádza s pochopením komplexity evolúcie.

Referencie

• Faraday Institute: https://www.faraday.institute/donate

Približne 240 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.20 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.