Európsky neokolonializmus v Afrike: Nová analýza

Nedávno zverejnené video s Peom Hansonom a Aghoghom Akpomeme prináša znepokojujúcu analýzu súčasnej geopolitickej stratégie Európskej únie voči Afrike. Diskusia odhaľuje, že čo sa prezentuje ako snaha o "strategickú autonómiu", je v skutočnosti pokračovaním historických koloniálnych vzorcov, maskovaných novou terminológiou a falošným obrazom Európy ako "mierového projektu". Hosťujúci odborníci poukazujú na nekonzistentnosť európskeho prístupu k suverenite, dvojaké štandardy pri hodnotení politických udalostí v Afrike a pokračujúcu závislosť na afrických surovinách. Video zároveň zdôrazňuje rastúci skepticizmus Afričanov voči európskym úmyslom a potenciál pre nové geopolitické usporiadanie, kde si africké národy budú vyžadovať väčšiu autonómiu a budovať partnerstvá mimo tradičných európskych rámcov.

Kľúčové poznatky

• Pokračovanie koloniálneho dedičstva: Európska geopolitická stratégia, najmä od roku 2014/2022, nie je nová, ale vychádza z historických koreňov geoeconomického projektu spojeného s bývalými francúzskymi a belgickými kolóniami.
• Falošný obraz "mierového projektu": EÚ si vytvára imidž mierového projektu, no skutočnosť je iná – jej história je prepletená geopolitickým vplyvom a snahou o kontrolu nad Afrikou.
• Semiotika a jazyk: Európska rétorika o Afrike využíva koloniálne tropy a jazyk, ktoré maskujú pokračovanie koloniálnych praktík. Termín "návrat" naznačuje odchod, ktorý sa nikdy nestal.
• Konkurencia vplyvu: EÚ je znepokojená rastúcim vplyvom Ruska a Číny v Afrike, čo svedčí o jej túžbe udržať si dominantné postavenie a kontrolu nad zdrojmi. 🔗(Čínsky kolaps a vzostup USA: pohľad Petra Zeihana)
• Dvojaké štandardy suverenity: EÚ sa zasadzuje za ukrajinskú suverenitu, no voči africkej suverenite prejavuje nekonzistentný prístup.

Európska "strategická autonómia": Nový zásterok kolonializmu?

Podľa Pea Hansena je súčasná európska snaha o "strategickú autonómiu" skôr reakciou na potenciálne zmeny v americkej zahraničnej politike (napríklad za Trumpovej administratívy) ako prejavom skutočnej zmeny hodnôt alebo zámerov. Tento prístup je podľa neho len pokračovaním historických vzorcov dominance, ktoré sa Európa snaží udržať aj v súčasnom globalizovanom svete.

Agogho Akpome zdôrazňuje, že pre mnohých Afričanov, najmä tých, ktorí si sú vedomí koloniálnej histórie, je európske angažovanie sa v Afrike vnímané ako pokračovanie historickej explatácie a poháňané sebareflexiou. Táto skepsa vyplýva z toho, že Európa často prezentuje svoju pomoc ako "mierový projekt", čo však pre Afričanov nie je vždy relevantné vzhľadom na dedičstvo koloniálnej nadvlády.

Semiotika a jazyk: Ako sa maskuje kolonializmus?

Akpome poukazuje na dôležitosť jazyka a semiotiky v európskej diskurze o Afrike. Používanie termínov ako "návrat" naznačuje, že Európa sa raz od Afriky vzdialila, čo však nie je pravda – ide len o pokračovanie koloniálnych praktík pod novou terminológiou. Tento jazykový obrat slúži na zamaskovanie skutočného rozsahu európskeho vplyvu a udržiavanie iluzórneho obrazu postkoloniálneho sveta.

Vzostup Číny a Ruska: Nové príležitosti pre Afriku?

Video tiež zdôrazňuje, že rastúci vplyv Číny a Ruska v Afrike vytvára nové príležitosti pre africké národy, aby si vyžadovali väčšiu autonómiu a budovali partnerstvá mimo tradičných európskych rámcov. Investície Číny do infraštruktúry sú viditeľné a konkrétne (cesty, univerzity), zatiaľ čo západná pomoc je často vnímaná ako neefektívna a smerujúca do offshore účtov korupčných afrických politikov.

Zmeny v európskej energetickej politike: Dvojaký meter?

Diskusia poukazuje na ironickú situáciu, keď EÚ najprv tlačila na Afriku, aby znížila produkciu ropy a plynu s cieľom dosiahnuť dekarbonizáciu, no po vojne na Ukrajine sa náhle obrátila a žiadala od Afriky zvýšenie produkcie fosílnych palív. Tento príklad ilustruje, ako európske záujmy diktujú zmeny v politike voči Afrike bez ohľadu na dlhodobé dopady na rozvoj kontinentu.

Odporúčania a zamyslenia

Video s Peom Hansonom a Aghoghom Akpomemou predstavuje silný argument, že Európa sa len ťažko vyrovnáva so svojou koloniálnou minulosťou a pokračuje v uplatňovaní geopolitických záujmov na úkor Afriky. Je dôležité, aby európske inštitúcie prehodnotili svoje prístupy k Afrike a začali rešpektovať suverenitu a autonómiu afrických národov. Zároveň je potrebné podporiť rozvoj africkej ekonomiky na základe vlastných priorít, nie na základe európskych potrieb. Slovenská verejnosť by mala byť informovaná o týchto procesoch a kriticky hodnotiť naratívy prezentované európskymi médiami.

Zdroje a odkazy

• Peo Hansen’s Work: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jcms.13757
• EurAfrica: https://www.bloomsbury.com/uk/eurafrica-9781474256803/
• Eurafrique: https://www.editionsladecouverte.fr/eurafrique-9782348055560
• A Modern Migration Theory: https://cup.columbia.edu/book/a-modern-migration-theory/9781788210553/
• Južná Afrika na križovatke: Vraždy, nestabilita a zahraničný vplyv: 🔗(Južná Afrika na križovatke: Vraždy, nestabilita a zahraničný vplyv)
• Izrael na križovatke: Budúcnosť v tieni geopolitických zmien: 🔗(Izrael na križovatke: Budúcnosť v tieni geopolitických zmien)

Približne 149 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.75 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.