Európa, USA a Izrael: Analýza situácie v Gaze
Európa stiahla podporu flotily, USA povoľujú ďalšie násilie a Izrael si užíva imunitu. Analýza odhaľuje rozsiahnu sieť zodpovednosti – od európskej apatie po americkú podporu Izraelu a kritizuje západné naratívy o Hamase.
Rozhovor Pascala Ottaza s novinárom Eugenom Doyleom a výskumníčkou Helenou Cobbanovou priniesol hlbokú analýzu súčasnej situácie v Gaze, pričom sa zamerali na zásahy do flotily humanitárnej pomoci, pokračujúce násilie a úlohu Západu. Diskusia odhalila rozsiahlu sieť zodpovednosti, ktorá siaha od európskej apatie až po priamu podporu Izraelu zo strany USA, pričom kritizovala jednostranné naratívy západných médií a zdôraznila potrebu hlbšieho pochopenia Hamasu, ako politického aktéra.
Kľúčové poznatky
- Zásah do flotily: Izrael znova zasiahol do flotily smerujúcej do Gazy, čo Cobbanová označuje za medzinárodný zločin a pripomína podobné incidenty v minulosti.
- Európska apatia: Stiahnutie sa Talianska a Španielska zo sprevádzania flotily je kritizované ako „zbabelosť“.
- Hamas ako politický subjekt: Cobbanová zdôrazňuje potrebu pochopenia motivácií Hamasu pre akékoľvek úspešné vyjednávanie o prímerí.
- Západná propaganda: Rozhovor odhaľuje, ako Západ šíri naratív démonizujúci Hamas a ignoruje jeho demokratický pôvod.
- Koloniálne návrhy: Návrh Tonyho Blaira na post guvernéra Gazy je vnímaný ako prejav koloniálneho myslenia a ignorovania palestínskej sebaurčenia.
- Neschopnosť OSN: Diskusia poukazuje na neschopnosť Organizácie Spojených národov prijať rozhodné kroky kvôli americkému vetu.
Kontext zásahu do flotily a európska pozícia
Prvá skupina lodí humanitárnej flotily, smerujúca do Gazy s 47 plavbami, bola zasiahnutá Izraelom už 2. októbra. Tento incident je pripomínaný v kontexte predchádzajúcich útokov na pomocné lode, najmä na Mavi Marmaru v roku 2009, kde izraelské sily zabili deväť alebo desať ľudí. Cobbanová ostro kritizuje tento zásah ako medzinárodný zločin a poukazuje na prítomnosť európskych poslancov Európskeho parlamentu a významných osobností kultúry na palubách lodí, čo zdôrazňuje rozsiahlejšiu politickú dimenziu incidentu.
Európska pozícia je v rozhovore analyzovaná ako slabá a nekonzistentná. Pôvodné rozhodnutie Talianska a Španielska vyslať vojenské lode na sprevádzanie flotily bolo neskôr zrušené, čo Cobbanová označuje za „zbabelosť“ a prejav nedostatku solidarity s palestínskym obyvateľstvom.
Hamas: viac než len teroristická skupina
Eugen Doyle a Helena Cobban sa zhodujú na tom, že Západ šíri jednostranný naratív démonizujúci Hamas ako inherentne zlovoľnú a nekompromisnú skupinu. Cobbanová zdôrazňuje potrebu pochopenia Hamasu ako politického aktéra s vlastnými motiváciami a cieľmi, čo je kľúčové pre akékoľvek úspešné vyjednávanie o prímerí. Poukazuje na jej knihu „Understanding Hamas and why that matters“ (Pochopenie Hamasu a prečo to má zmysel), ktorá sa snaží odhaliť skutočné pozadie tejto organizácie.
Doyle pripomína, že Hamas voľby v Palestíne vyhral slobodne a spravodlivo a naďalej si užíva značnú podporu medzi palestínskym obyvateľstvom. Kritizuje Západ za to, že sa podieľal na zrušení výsledkov týchto volieb.
Zodpovednosť Západu a koloniálna mentalita
Rozhovor neobchádza ani otázku zodpovednosti západných krajín za súčasnú situáciu v Gaze. Doyle argumentuje, že New Zealand, Austrália, Kanada, Británia, Francúzsko a USA nesú značnú zodpovednosť za udalosti 7. októbra, pretože neochotne bránili Palestínčanov. Cobbanová zdôrazňuje spoluprácu rôznych krajín (Španielska, Talianska, Nemecka, USA) v poskytovaní podpory a zbraní Izraelu, čo prispieva k pokračujúcej devastácii Gazy.
Návrh Tonyho Blaira na post guvernéra Gazy je analyzovaný ako prejav koloniálnej mentality a ignorovania palestínskeho práva na sebaurčenie. Cobbanová poukazuje na to, že takéto návrhy odrážajú pohľad, v ktorom Palestínci nie sú schopní sami riadiť svoju krajinu.
Neschopnosť OSN a potreba solidarity
Diskusia sa dotýka aj úlohy Organizácie Spojených národov (OSN) v súčasnej situácii. Cobbanová kritizuje, že hoci OSN produkuje správy dokumentujúce izraelské akcie, je neschopná prijať rozhodné kroky kvôli americkému vetu v Rade bezpečnosti. Navrhuje preskúmanie možností ako rezolúcia „uniting for peace“, hoci uznáva súčasné geopolitické obmedzenia.
Doyle zdôrazňuje odvahu a odhodlanie palestínskeho ľudu a vyzýva na pokračujúcu solidaritu zo strany Západu, pričom pripomína symboliku Williama Tella, ako predstaviteľa bojov za slobodu. Cobbanová podčiarkuje dôležitosť zachovania kultúrneho dedičstva Gazy (napríklad kuchárskej knihy „Gaza Kitchen“) na pomoc pri jej obnovení po konflikte.
Odporúčania a úvahy
Rozhovor s Doyleom a Cobbanovou prináša dôležité poznatky o súčasnej situácii v Gaze a zdôrazňuje potrebu kritického pohľadu na západné naratívy. Je nevyhnutné prestať démonizovať Hamas a začať ho chápať ako politický subjekt s legitímnymi cieľmi. Západ by mal prehodnotiť svoju politiku voči Palestíncom a podporovať riešenia, ktoré rešpektujú ich právo na sebaurčenie. Medzinárodné spoločenstvo musí tiež nájsť spôsob, ako obísť neschopnosť OSN prijať rozhodné kroky a zabezpečiť ochranu palestínskeho obyvateľstva.
Dôležité odkazy
- Kniha „Understanding Hamas and why that matters“: https://orbooks.com/catalog/understanding-hamas/
Hodnotenie článku:
Európa, USA a Izrael: Analýza situácie v Gaze
Osoby v článku
Knihy v článku
Približne 199 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.00 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()