Eris: Planéta, ktorá zmenila definíciu slnečnej sústavy

Vesmír je plný prekvapení a objavov, ktoré nás nútia revidovať naše predstavy o tom, čo vieme. Jedným z takýchto momentov bol aj objav Eris – trpasličej planéty, ktorá v roku 2005 vyvolala búrku v astronómii a prinútila Medzinárodnú astronomickú úniu (IAU) prehodnotiť definíciu samotného slova „planéta“. Poďme sa pozrieť na príbeh Eris, jej objav a následky, ktoré mal na naše chápanie slnečnej sústavy.

Ako bola Eris objavená?

V januári 2005 tím astronómov vedený Mikeom Brownom, Chadom Trujilloom a Davidom Rabinowitzom pozoroval vzdialené oblasti slnečnej sústavy hľadajúc trpasličie planéty. Ich snaha sa vyplatila, keď objavili nový objekt – neskôr pomenovaný Eris. Pôvodne bola označená ako 2003 UB313, ale po objavení jej mesiaca dostala meno Eris, podľa gréckej bohyne nezhody a rozporu. Názov je veľmi vhodný, pretože jej objav vyvolal rozsiahlu debatu o tom, čo vlastne definuje planétu.

Prečo bola Eris taká dôležitá?

Spočiatku sa zdalo, že Eris je väčšia ako Pluto. Ďalšie výpočty potvrdili, že má približne 27% vyššiu hmotnosť ako Pluto. Táto skutočnosť vyvolala otázku: ak je Eris väčšia ako Pluto, prečo nie je považovaná za planétu? Objav Eris tak priniesol do popredia dlho trvajúci problém – nejasnú definíciu toho, čo vlastne znamená byť „planétou“.

Definícia planéty v kríze

Pred objavom Eris bola definícia planéty pomerne jednoduchá: teleso obiehajúce okolo Slnka, ktoré je dostatočne hmotné na to, aby svojou gravitáciou dosiahlo kruhovitý tvar a vyčistilo si okolie od iných objektov. Avšak Eris spĺňala prvú podmienku (obieha okolo Slnka), ale nie druhú – jej okolie nebolo „vyčistené“ od iných trpasličích planét a asteroidov.

Nová kategória: Trpaslíčia planéta

V roku 2006 IAU prijala novú definíciu planéty, ktorá zohľadňovala aj objav Eris. Podľa tejto definície musí teleso obiehajúce okolo Slnka spĺňať tri podmienky:

1. Musí obiehať okolo Slnka.
2. Musí mať dostatočnú hmotnosť na to, aby svojou gravitáciou dosiahlo kruhovitý tvar.
3. Musí „vyčistiť“ si okolie od iných objektov.

Pluto a Eris nespĺňali tretiu podmienku, preto boli zaradené do novej kategórie – trpaslíčia planéta. Tento krok vyvolal kontroverziu medzi astronómami a verejnosťou, ale zároveň priniesol jasnejšiu definíciu toho, čo vlastne znamená byť „planétou“.

Eris: Fakty a čísla

• Orbitálna doba: 557 pozemských rokov
• Vzdialenosť od Slnka: Približne 10 miliárd kilometrov (6,4 miliardy míľ)
• Priemer: Približne 2 326 km (1 445 míľ) – o niečo menšia ako Pluto.
• Zloženie: Predpokladá sa, že je zložená z ľadu a hornín, podobne ako Pluto.
• Mesiac: Dysnomia

Kľúčové poznatky

• Objav Eris v roku 2005 priniesol revolúciu do definície planéty.
• IAU vytvorila novú kategóriu – trpaslíčia planéta, do ktorej bola zaradená aj Eris a Pluto.
• Eris je vzdialená a chladná trpasličia planéta s dlhou orbitálnou dobou.
• Objav Eris nás naučil, že naše poznanie o slnečnej sústave sa neustále vyvíja a mení.

Záver: Vesmír plný prekvapení

Príbeh Eris je dôkazom toho, ako dôležité je udržiavať si otvorenú myseľ a byť pripravený revidovať naše predstavy o svete okolo nás. Objav tejto vzdialenej trpasličej planéty nám ukázal, že slnečná sústava je oveľa rozsiahlejšia a komplexnejšia, než si kedysi mysleli. A kto vie, čo ešte čaká na objavenie v jej temných zákutiach? Vesmír nás neustále prekvapuje a inšpiruje k ďalším objavom a poznaniu.

Zdroje

• Originálne video
• Brilantné | Učte sa prakticky
•  
• AstrumSpace Obchod s merchom: Umelecké predmety, plagáty a tlače | Displate
• Pripojte sa do Discord servera Astrum!
• Astrum Space
• Astrum Earth
• Astrum Extra
• Astrum Español
• Astrum Brasil
• Éris
• arxiv.org
• Kontroverzná trpasličia planéta bola konečne pomenovaná ako 'Haumea'.
• BBC správy | Veda/Príroda | Hlasovanie o Plúte „unútne“ v rámci povstania
• Jean-Luc Margot | UCLA
• Vyhľadávanie v malej databáze
• iopscience.iop.org
• Umelé D/H pomery v metánovom ľade na Eris a Makemake ako dôkaz hydrotermálnych alebo metamorfických procesov v ich vnútornostiach: Geochemická analýza
• arxiv.org

Približne 140 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.70 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.