Ekonomický vzostup Číny: Návrat k historickej norme

Čo ak vám poviem, že súčasný ekonomický vzostup Číny nie je novým fenoménom, ale skôr návratom k historickej norme? Počas takmer dvetisíc rokov bola Čína ekonomickou superveľmocou, ktorej bohatstvo a tovar formovali globálne trhy. Až posledných dvesto rokov predstavuje v tejto dlhej histórii anomáliu. V nedávnom rozhovore austrálsky historik a autor Michael Pembroke odhalil fascinujúci príbeh obchodu s hodvábom, striebrom a ópiom – príbeh, ktorý úplne mení náš pohľad na súčasné dianie vo svete. Poďme sa spolu ponoriť do tejto dvetisíc rokov dlhej ságy, ktorá ukazuje, že minulosť je kľúčom k pochopeniu prítomnosti.

Kľúčové poznatky

Podľa historika Michaela Pembrokea je dôležité vnímať čínsku históriu v širšom kontexte. Toto sú najdôležitejšie body z jeho analýzy:

• Staroveký obchod: Už pred 2000 rokmi existoval prekvitajúci obchod medzi Rímskou ríšou a Čínou. Rimania túžili po čínskom hodvábe, čo spôsobilo masívny odliv striebra z Ríma do Číny.
• Éra Mongolov: Po dlhej prestávke počas európskej „doby temna“ Mongolská ríša v 13. storočí znovu otvorila bezpečné pozemné cesty (Pax Mongolica), čo umožnilo obnovenie obchodu a cesty slávnych objaviteľov ako Marco Polo.
• Obrat dovnútra: V 15. storočí čínska dynastia Ming vyslala obrovské námorné flotily, no potom sa náhle uzavrela pred svetom, zničila svoje námorníctvo a ukončila štátom podporované objaviteľské plavby.
• Európska túžba po luxuse: Od 17. storočia európske Východoindické spoločnosti rozbehli masívny obchod s čínskym tovarom ako čaj a porcelán, čo opäť viedlo k odlivu európskeho striebra do Číny.
• Ópium ako zbraň: Aby Briti zvrátili tento odliv striebra, spriemyselnili produkciu ópia v Indii a vytvorili systém na jeho pašovanie do Číny. Tým sa prvýkrát po storočiach obrátil tok bohatstva a striebro začalo prúdiť von z Číny.
• Storočie poníženia: Keď sa Čína pokúsila zastaviť obchod s drogami, Británia v polovici 19. storočia viedla ópiové vojny. Tým sa začalo obdobie, počas ktorého európske mocnosti podkopávali čínsku suverenitu, zavádzali vlastné zákony a rozdeľovali si kontrolu nad čínskymi prístavmi.
• Návrat k norme: Súčasná ekonomická sila Číny nie je podľa Pembrokea novinkou, ale návratom k historickému normálu, keďže bola dominantnou globálnou ekonomikou po väčšinu posledných 2000 rokov.

Hodváb za striebro: Dvetisíc rokov obchodnej prevahy

Predstavte si svet pred dvetisíc rokmi. Rímska ríša na vrchole svojej moci a na druhom konci sveta tajomná a bohatá Čína. Medzi nimi sa tiahla legendárna Hodvábna cesta, po ktorej prúdili nielen tovary, ale aj myšlienky a kultúra. Rimania boli doslova posadnutí čínskym hodvábom. Bol symbolom luxusu a statusu, za ktorý boli ochotní platiť obrovské sumy v striebre. Tento obchod bol však extrémne jednostranný. Zatiaľ čo hodváb prúdil na západ, striebro masívne odtekalo na východ, čím sa Čína stávala čoraz bohatšou. Tento model, kde svet platil Číne za jej unikátne produkty, pretrval s menšími prestávkami stovky rokov.

Po páde Ríma a počas európskeho stredoveku obchod upadol. Všetko sa zmenilo v 13. storočí s príchodom Mongolov. Ich obrovská ríša zaistila na obchodných trasách relatívny mier a bezpečnosť, známy ako Pax Mongolica. To umožnilo cestovateľom ako Marco Polo dostať sa do Číny a priniesť do Európy správy o jej nesmiernom bohatstve, pokročilých technológiách a sofistikovanej kultúre. Obchod sa opäť rozbehol a Čína si upevnila pozíciu globálneho ekonomického centra.

Zmena rovnováhy: Čaj, porcelán a ópium

V 17. a 18. storočí sa karta obrátila znova. Tentoraz to nebol hodváb, ale čaj, porcelán a ďalšie luxusné tovary, ktoré Európa zúfalo chcela. Vznikli mocné obchodné spoločnosti, ako britská a holandská Východoindická spoločnosť, ktoré organizovali masívny dovoz z Číny. Problém bol však rovnaký ako v časoch Ríma – Čína nemala záujem o európske tovary. Jediné, čo akceptovala ako platidlo, bolo striebro. Európa tak opäť čelila obrovskému odlivu svojich drahých kovov.

Briti, ktorých strieborné rezervy sa nebezpečne zmenšovali, prišli s diabolským plánom. V Indii, ktorá bola pod ich kontrolou, začali vo veľkom pestovať ópium. Toto ópium následne pašovali do Číny, kde si na ňom milióny ľudí vytvorili závislosť. Zrazu mali Briti produkt, ktorý Číňania chceli, a tok striebra sa dramaticky obrátil. Po prvýkrát v histórii začalo bohatstvo prúdiť von z Číny smerom do Európy.

Storočie poníženia a opätovný vzostup

Keď sa čínsky cisár pokúsil tento ničivý obchod s drogami zastaviť a skonfiškovať britské ópium, Británia odpovedala vojenskou silou. Výsledkom boli tzv. ópiové vojny (1839 – 1860), v ktorých bola Čína zdrvujúco porazená. Musela odstúpiť Hongkong Británii, otvoriť svoje prístavy zahraničnému obchodu za nevýhodných podmienok a akceptovať, že na jej území platia cudzie zákony (princíp extrateritoriality).

Týmto sa začalo obdobie, ktoré Číňania nazývajú „storočie poníženia“. Krajina stratila svoju suverenitu a stala sa de facto polokolóniou západných mocností a Japonska. Jej ekonomika a spoločnosť boli rozvrátené. Práve toto obdobie, trvajúce zhruba od polovice 19. do polovice 20. storočia, formovalo modernú čínsku identitu a jej dnešnú politiku.

Zamyslenie na záver

Pohľad Michaela Pembrokea ponúka radikálne odlišnú perspektívu. Ak chápeme, že posledných dvesto rokov bolo pre Čínu historickou anomáliou a nie normou, jej súčasný návrat na pozíciu globálnej ekonomickej veľmoci sa javí menej ako hrozba a viac ako nevyhnutný historický proces. Pripomína nám to, že globálna rovnováha síl nie je statická a že hlboké historické prúdy majú často väčšiu silu ako krátkodobé politické udalosti. Možno je načase, aby sme sa na svet nepozerali len optikou posledných desaťročí, ale aby sme sa pokúsili pochopiť dlhé a zložité dejiny, ktoré formovali náš súčasný svet.

Zdroje a dôležité odkazy

• Kniha: Michael Pembroke, Silk, Silver, Opium: The Trade With China that Changed the World (Odkaz na Amazon)

Približne 266 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.33 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.