Ekonomické paradoxy taríf v Latinskej Amerike a Ázii

Tarify, teda poplatky na dovoze tovaru, sú dlho považované za nástroj na ochranu vlastných priemyslov pred zahraničnou konkurenciou. Celosvetový pohľad na používanie taríf však prináša určité paradoxy, najmä keď sa porovnajú dve podobne rozvinuté regióny v minulosti - Latinská Amerika a Ázia. Prečo sa dva podobne zaostalé regióny rozhodli pre tak rozdielne colné politiky a aké to malo dôsledky? Na tieto otázky sa pokúsili odpovedať ekonómovia Michael Clemens a Jeffrey Williamson vo svojich štúdiách, ktoré rozoberá video "The Tariff Paradoxes of Latin America and Asia" z kanála Asianometry.

Kľúčové poznatky

Nevyvážené tarify: Do konca prvej svetovej vojny mala Latinská Amerika jedny z najvyšších tarifných sadzieb na svete, zatiaľ čo Ázia, buď kvôli kolonizácii alebo zmluvným dohodám, mala nízke sadzby. Napriek tomu Latinská Amerika zažívala rýchlejší hospodársky rast než Ázia.

Rast pred 1914: Štúdie ukázali, že vysoké tarify v Latinskej Amerike pred prvou svetovou vojnou priniesli výraznejší ekonomický rast než v Ázii, ktorá aplikovala nižšie tarify.

Zlom po druhej svetovej vojne: Po druhej svetovej vojne sa korelácia medzi vysokými tarifami a ekonomickým rastom zmenila. Najrýchlejšie rástli tie štáty, ktoré znížili svoje tarify a liberalizovali obchod.

Historický kontext

Latinská Amerika pred a po nezávislosti

Latinská Amerika získala nezávislosť od Španielska a Portugalska po revolučných vojnách v 19. storočí. Predtým, než sa tieto krajiny osamostatnili, fungovali v rámci merkantilistického systému, kde bola obchodná politika riadená z Európy. Po osamostatnení však boli krajiny Latinskej Ameriky nútené hľadať iné spôsoby financovania, a tarify sa stali hlavným zdrojom príjmov. Takýmto spôsobom sa napríklad Mexiko a Peru snažili udržiavať ekonomickú stabilitu a financovať vládne výdavky.

Nízke tarify v Ázii

Na druhej strane, mnohé ázijské krajiny boli formálne či neformálne podriadené koloniálnej nadvláde, čo im nedovoľovalo manipulovať vlastnými tarifami. India, Burma, Ceylon a Indonézia nasledovali voľný obchod britského impéria, zatiaľ čo Čína a Japonsko pracovali pod tlakom nerovných zmlúv, ktoré im určovali nízke colné sadzby.

Faktory ovplyvňujúce tarifné politiky

V Latinskej Amerike určovali vysoké tarify, zatiaľ čo Ázia bola kolonizovaná a nemala rovnakú autonómiu. Ďalším faktorom bola veľkosť populácie - Ázia mala omnoho väčšie vnútorné trhy, ktoré mohli viac absorbovať domáce i zahraničné výrobky bez potreby ochranných taríf. Naopak, menej početné latinskoamerické populácie boli viac urbanizované, čo viedlo k zvýšenému dopytu po ochranárskych opatreniach.

Odporúčania a zamyslenia

Pozitívne aj negatívne dôsledky tarifných politík jasne ukazujú, že tarify môžu byť efektívne nástroje, ak sú použité správne. Ako nás učia historické paralely, tarifné politiky by mali byť cielené na kľúčové priemysly a nemali by byť trvalé. Ideálnym príkladom je Čína a jej politika na rozvoj priemyslu elektromobilov. Moderní lídri by mali využiť tieto historické vhľady na formovanie udržateľných ekonomických stratégií, ktoré podporujú dlhodobý rast a inováciu.

Odkazy na štúdie a zdroje

1. Clemens, Michael, and Jeffrey Williamson. "Tariff History and Economic Growth: The Cases of Latin America and Asia."
2. Leandro Prados de la Escosura. "Economic Growth in Latin America: 1820–1870."

Pre viac informácií a rozšírenie diskusie môžete sledovať kanál Asianometry na platformách ako Patreon a Stratechery Plus. Autor sa tiež aktívne zaoberá ďalšími ekonomickými a historickými témami v rámci svojho newsletteru a podcastu.

Približne 157 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.79 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.