Dva veľké tresky? Ako fyzici redefinujú pôvod vesmíru

Fyzika a kozmos sú fascinujúcimi disciplínami, ktoré nás udržiavajú v úžase a napätí zároveň. Nedávno nás vedci provokovali ideou, ktorá predefinuje naše chápanie počiatku vesmíru. Predstavte si, že vesmír nezačal len jedným veľkým treskom, ale dvoma. Ako je to možné? Poďme sa ponoriť do tejto fascinujúcej témy.

Kľúčové poznatky

• Veľký tresk je označenie okamihu, keď sa z nekonečne hustého bodu začal vesmír rozpínat, podľa Einsteinovej teórie relativity.
• Temný veľký tresk predstavuje teóriu, že temná hmota vznikla po pôvodnom veľkom tresku, čím by sa hypoteticky uskutočnil druhý "veľký tresk".
• Túto druhú udalosť by mohli sprevádzať gravitačné vlny, čo by nám mohlo umožniť zmerať vlastnosti temnej hmoty, aj keby s normálnou hmotou neinteragovala inak ako gravitačne.

Veľký tresk a jeho tradičné chápanie

Podľa Einsteinovej teórie relativity sa náš vesmír začal rozpínať z extrémne hustého a horúceho stavu — to nazývame Veľkým treskom. Približne 13,7 miliardy rokov dozadu sa všetka hmota a energia koncentrovali do nekonečne malého bodu. Tento okamih nie je len začiatkom vesmíru, ale aj bodom, kde súčasná fyzika nedokáže ponúknuť odpovede na všetky otázky.

Súčasné chápanie temného veľkého tresku

Podstata teórie temného veľkého tresku spočíva v myšlienke, že temná hmota vznikla iným procesom než "normálna" hmota. Po Veľkom tresku nasledoval proces, ktorý fyzici nazývajú „ohriatie“, kde energia z počiatočných podmienok vytvorila častice hmoty, vrátane normálnej a temnej hmoty. Konceptuálne sa tu otvára možnosť, že druhý veľký tresk, tzv. temný veľký tresk, bol zodpovedný za vznik temnej hmoty pomocou požitia nového poľa s názvom phi.

Prečo je temný veľký tresk dôležitý?

Fyzici predpokladali, že temná hmota mohla míňať zvyšok vesmíru bez interakcie, až na svoju gravitačnú silu — to sa nazýva nočná mora gravitačne viazanej temnej hmoty. Ak by však temný veľký tresk vytvoril gravitačné vlny, ako to tvrdia niektorí vedci, umožnilo by nám to hľadať tieto vlny pomocou budúcich experimentov. Tým by sme mohli potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu tejto druhej udalosti.

Skepticizmus a budúcnosť teórie

Sabine Hossenfelder vo svojom videu upozorňuje, že podobné teoretizovanie bez dostatočných experimentálnych dôkazov je zradné. Mnohé hypotézy z minulosti zostali neveľmi doložené, čo je aj prípad tejto novej teórie. Jej kritika je, že takýto teoretický vývoj často nevedie k novým objavom, ale skôr k zvýšeniu počtu hypotetických možností, ktoré sú prakticky neoveriteľné.

Záver

Napriek existujúcim skepticizmom stojí za to sledovať ďalší vývoj tejto teórie. Môže nás priviesť k prehlbujúcemu pochopeniu vesmíru a skutočnosti, že aj najmenej pravdepodobné teórie môžu niekedy viesť k prevratným objavom. Takže si nechajme otvorené mysle pre ďalšie vedecké pokroky.

Dôležité odkazy na štúdie

• Štúdia o temnom veľkom tresku: PhysRevD.110.103522

Nech sa už ukáže ako pravda akýkoľvek z týchto vesmírnych konceptov, jedno je isté — vesmír a jeho vznik budú vždy nevyčerpateľnou studnicou tajomstiev a inšpirácie pre nás všetkých.

Približne 140 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.70 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.