Drony a NATO: Prehodnotenie vojenskej stratégie

V poslednom videu Anders Puck Nielsen analyzuje argument, podľa ktorého by silnejšie letectvo NATO mohlo neutralizovať vplyv dronov na modernú vojnu. Nielsen však tvrdí, že tento predpoklad je nebezpečný a ignoruje zásadné zmeny, ktoré drony priniesli do vojenského prostredia. Článok sumarizuje kľúčové argumenty videa a zdôrazňuje potrebu prehodnotenia tradičných vojenských doktrín v kontexte dronovej revolúcie.

Kľúčové poznatky

• Drony menia rovnováhu: Drony zásadne menia pomery medzi ofenzívnymi a defenzívnymi operáciami, pričom uprednostňujú obrancov vďaka neustálemu monitoringu a rýchlej reakcii na hrozby.
• Silné letectvo nestačí: Aj keď má NATO výrazne silnejšie letectvo ako Rusko, to automaticky nezaručuje vyhnutie sa statickej vojne typu „Prvá svetová vojna“ charakteristickej pre ukrajinský konflikt.
• Krátka vojna je mýtus: Predpoklad krátkej vojny (trvajúcej niekoľko týždňov) vedie k podceňovaniu potreby dlhodobého plánovania a zásobovania muníciou.
• Drony vs. bojové lietadlá: Podobná funkcia: Drony a bojové lietadlá v súčasnosti plnia podobné úlohy – poskytovanie palebnej podpory pozemným jednotkám, pričom drony sa rýchlo vyvíjajú smerom k väčším nosnostiam a lepšiemu prekonávaniu elektronického rušenia.
• Kvantita vs. kvalita: Aj keď sú bojové lietadlá individuálne výkonnejšie ako drony, ich počet je obmedzený, zatiaľ čo drony môžu pokrývať celé fronty a poskytovať nepretržitú palebnú podporu.

Dronová revolúcia: Zmena paradigmy vojny

Tradične sa západné armády spoliehali na vzdušnú prevahu ako kľúčový faktor v moderných konfliktoch. Rusko zase kladie väčší dôraz na delostreleckú paľbu. Avšak, nástup dronov dramaticky zmenil túto dynamiku. Drony poskytujú nepretržité sledovanie bojiska a umožňujú okamžitý zásah pri zachytení cieľa. To vedie k statickej vojne, kde je pohyb na fronte obmedzený a obranca má výraznú výhodu.

Prečo silné letectvo NATO nemusí zmeniť situáciu?

Nielsen argumentuje, že aj keď má NATO silnejšie letectvo ako Rusko, to samo o sebe nezaručí víťazstvo. Dôvodom je „short war fallacy“ – predpoklad, že konflikt bude krátky a nevyžaduje dlhodobé plánovanie zásobovania muníciou a údržby lietadiel. Aj keby NATO dosiahlo vzdušnú prevahu v prvých fázach vojny, otázkou zostáva, ako túto prevahu udržať v priebehu času. Rusko je známe svojou schopnosťou zvládať straty a pokračovať v ofenzíve aj napriek značným stratám techniky a personálu.

Drony a bojové lietadlá: Rovnaká úloha, iný prístup

Dôležitým bodom je, že drony a bojové lietadlá často plnia rovnakú funkciu – poskytovanie palebnej podpory pozemným jednotkám (close air support). Aj keď sú bojové lietadlá výkonnejšie v mnohých aspektoch (napríklad pri zhoršených poveternostných podmienkach), drony vynikajú svojou kvantitou a nízkou cenou. Vďaka tomu je možné nasadiť ich vo veľkom počte, čím sa dosiahne nepretržité pokrytie frontu a poskytuje sa neustála palebná podpora.

Výzvy pre NATO: Munícia a dlhodobá udržateľnosť

Nielsen upozorňuje na ďalšie problémy, s ktorými sa stretáva NATO – nedostatok munície a neschopnosť udržať vojenskú operáciu v dlhšom časovom horizonte. Aj keby mali NATO lietadlá vzdušnú prevahu, bez dostatočného množstva munície nebude možné udržiavať tlak na nepriateľa. Justin Bronk z RUSI poukazuje na ďalšie nedostatky európskych vzdušných síl v jeho analýze (odkaz nižšie).

Závery a odporúčania

Dronová revolúcia predstavuje zásadnú výzvu pre tradičné vojenské doktríny. NATO nemôže predpokladať, že silné letectvo samo o sebe vyrieši všetky problémy. Je potrebné rešpektovať vplyv dronov na bojisko a prispôsobiť sa novým podmienkam. To zahŕňa:

• Dlhodobé plánovanie: Zabezpečiť dostatočné zásoby munície a náhradných dielov pre dlhodobú vojenskú operáciu.
• Investície do dronovej technológie: Rozvíjať vlastné drony a integrovať ich do existujúcich vojenských systémov.
• Prispôsobenie taktiky: Vyvinúť nové taktické postupy, ktoré zohľadňujú prítomnosť dronov na bojisku.
• Učenie sa z ukrajinskej skúsenosti: Dôkladne analyzovať a poučiť sa z ukrajinského konfliktu, aby bolo možné efektívne reagovať na hrozby spojené s dronovou technológiou.

Zdroje:

• Justin Bronk's policy paper

Približne 122 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.61 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.