Donald Trump a jeho obchodná politika: Racionálna stratégia alebo ekonomická slepá ulička?

Donald Trump počas svojho prezidentovania opakovane prezentoval politiku, ktorá podľa neho mala obnoviť veľkosť Ameriky. Tento cieľ zahŕňal aj zavedenie vysokých ciel na importované tovary, čo by podľa neho malo vyrovnať obchodné deficity Spojených štátov. V interview s ekonómom Steveom Keenom sa rozoberá, do akej miery sú tieto opatrenia efektívne a aké môžu mať dôsledky pre svetovú ekonomiku.

Kľúčové poznatky

1. Nepravdivé tvrdenia o vzájomnej reciprocite ciel: Trump tvrdil, že jeho clá sú recipročne nastavené na úroveň, ktorú ostatné krajiny aplikujú voči USA. Toto tvrdenie je podľa Keenovej analýzy nepravdivé.
2. **Presunutie výrob: ** Americké korporácie dlhodobo využívali lacnú pracovnú silu v Ázii, čo viedlo k zatváraniu tovární v USA. Trumpove clá môžu ohroziť ziskovosť týchto spoločností bez toho, aby skutočne motivovali k návratu výroby do USA.
3. Globálne dôsledky a hrozba recesie: Obchodné vojny môžu veľmi pravdepodobne viesť k globálnej recesii a spôsobiť chaos v zložito previazaných globálnych dodávateľských reťazcoch.
4. Potrebná reforma globálneho obchodu: Steve Keen navrhuje implementáciu novej meny pre medzinárodný obchod, ktorú pôvodne navrhol John Maynard Keynes, aby sa eliminovali obchodné deficity.

Výzva globalizácie: Komplexnosť súčasného trhu

Globalizácia už dávno spôsobila, že výrobky ako iPhone obsahujú komponenty z viac než sto krajín. Rozlúštenie a preorganizovanie týchto dodávateľských vzťahov by bolo administratívne a logisticky mimoriadne náročné. Trumpove clá tak nielenže zasahujú do konkurenčných výhod, ktoré z globalizácie pochádzajú, ale vyvolávajú aj obavy z narušenia globálnej ekonomiky.

Riziká a nevýhody Trumpovej tariff politiky

Steve Keen zo svojho pohľadu zdôrazňuje, ako korporácie, presúvať svoje výrobné kapacity z USA do lacnejších krajín, využívajú systém nadnárodného obchodu na maximalizáciu zisku. Toľko požadovaná výrobná kapacita, ktorá by mala zaistenie zamestnanosti v USA, jednoducho neexistuje, ak je lacnejšie a výhodnejšie vyrábať inde.

Nerealistické očakávania a nové výzvy

Nie je reálne očakávať, že americkí pracovníci obnovia svoju konkurencieschopnosť voči ázijským štátom, kde investičný a technologický rozvoj prekonal USA. Navyše, pri ekonómii, kde 40 % obchodu je vnútrospoločným presunom, tariff politiky v podstate penalizujú vlastné korporácie.

Odporúčania a záverečné úvahy

Skôr než jednostranné clá, budú efektívnejšie politiky zameriavajúce sa na zvýšenie domácej produktivity a kvalifikácie pracovnej sily. Rovnakým spôsobom by pre reálne riešenie globálnych problémov obchodu mala byť zavedená reforma medzinárodnej obchodnej politiky, ako navrhuje Steve Keen na základe Keynesových myšlienok.

Odkazy a zdroje:

1. Keen, S. (Priamy odkaz na analýzu alebo podcast, ak existuje relevantný).
2. Keynes, J. M. – Teória o bansku: Navrhovaný systém Bretton Woods.
3. Štúdie o vplyve amerických ciel na domácu a medzinárodnú ekonomiku (môžu byť citované alebo uvedené, pokiaľ sú dostupné relevantné údaje).

Pomocou tejto analýzy môžeme lepšie pochopiť, ako zložité a prepojené sú ekonomické vzťahy v 21. storočí a prečo je zjednodušené riešenie veľmi často neúčinné a kontra produktívne.

Približne 186 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.93 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.